31. 03. 2017 06:00 | BRATISLAVA/ Reflex

Len si chcel splniť sen. Mladíka (†18) po prekročení hranice roztrhali psy

Hartmut Tautz bol východonemecký študent, ktorý chcel svoj život zasvätiť hudbe. Komunistický režim mu to ale nedovolil.

Len si chcel splniť sen. Mladíka (†18) po prekročení hranice roztrhali psy
Len si chcel splniť sen. Mladíka (†18) po prekročení hranice roztrhali psy Foto: Reflex

Slovenský súd prvýkrát rehabilitoval obeť komunistického režimu. Hartmut Tautz bol jedným z tých, ktorí pri úteku za železnú oponu prišli o to najvzácnejšie, o holý život. Ako 18-ročného ho na československo-rakúskej hranici roztrhali psy pohraničnej stráže. Jeho osud sa stal námetom pre divadelnú hru z pera novinárky a dramatičky Ľuby Lesnej.

Tragický príbeh sa začal túžbou človeka splniť si svoj sen. Hartmut Tautz bol východonemecký študent, ktorý chcel život zasvätiť hudbe. Komunistický režim mu to ale nedovolil, a tak jediné východisko videl v úteku na západ.

Na hranici s Rakúskom pri Bratislave nožnicami na železo prestrihol plot. Spustil sa poplach. Dvadsaťdva metrov od vytúženej slobody sa na študenta vrhli pohraničné psy.

Príbeh klarinetistu inšpiroval spisovateľku a novinárku Ľubu Lesnú. Na jeho motívy napísala dokumentárnu divadelnú hru. "Taký hlavný impulz bol, že som sa stretla s pani Tautzovou, matkou Hartmuta Tautza, ktorý zahynul na hranici. To bol taký silný zážitok, že som si povedala, že naň jeden novinársky článok nestačí. Musím o tom napísať niečo viac," povedala Lesná, autorka hry Supy versus klarinet.

"Baletka, tanečnica, krehká žena, ktorá prišla zisťovať do Bratislavy z Nemecka, ako sa to stalo, kde sa to stalo a ani netušila, že stretne v kaviarni kdesi v Petržalke muža, ktorý v ten deň slúžil a ona sa priamo od neho v tejto kaviarni dozvedá, ako to bolo," hovorí herečka Oľga Belešová, ktorá v hre stvárnila Hartmutovu matku.

"Ja keď som si túto hru prečítal, priznám sa, na mňa to zapôsobilo tak depresívne, že ja som vôbec rozmýšľal o tom, že či to budem robiť, lebo som si predstavil, že vždy, po každom predstavení, vlastne cezo mňa, ten osud pretečie a istým spôsobom to človeka poznamená. Ale vzhľadom na to, že týmto veciam treba v zmysle svedomia, morálky a hodnoty slúžiť s pokorou, tak, samozrejme, že som si povedal, že to s radosťou urobím," povedal herec František Kovár, predstaviteľ pohraničníka.

Hra neponúka len silný príbeh, ale vychádza z pravdivých informácií a výpovedí. Je založená na skutočných dokumentoch a faktoch. Príbeh dokresľuje videoprojekcia s autentickými fotografiami.

"Mala som výpovede tých pohraničníkov hneď po incidente, keď sa stal. Mala som pitevnú správu, mala som vyjadrenia súdneho lekára," hovorí Ľuba Lesná.

"V Ústave pamäti národa existuje celý záznam, celý spis zachovaný, akým spôsobom sa tento mladý muž pokúšal prekročiť túto štátnu hranicu. Dokonca aj jeho telo, akým spôsobom bolo zmrzačené. Tragédia bola v tom, že tí pohraničníci, ktorí mu mali poskytnúť pomoc, namiesto toho zaisťovali stopy. Krátko po polnoci aj na následky týchto zranení zomrel," hovorí predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák.

Asi 200 metrov, kde psy útočili na bezbranného študenta, dnes stojí pamätná tabuľa. Odhalili ju vlani, keď od tragickej udalosti ubehlo 30 rokov. "My sme si povedali, že je potrebné tento prípad zviditeľniť, aby si ľudia uvedomili, že nie je samozrejmé žiť v slobodnej krajine," dodáva Krajňák.

"Mňa to zakaždým šokuje. Zakaždým, keď sa dozviem práve taký konkrétny príbeh, tak si predstavujem, ako by som sa zachovala ja. Pre nás je to dnes už nemysliteľné, že by sme boli takýmto spôsobom obmedzovaní a myslím, že je veľká škoda, ak by sa práve moja generácia nedozvedela a nebola by šokovaná," hovorí herečka Katarína Šafaříková, predstaviteľka pohraničníkovej dcéry.

Po 30 rokoch Hertmuta Tautza rehabilitovali ako obeť komunistického režimu. Slovenský súd vôbec po prvýkrát vyniesol verdikt, že smrť utečenca na hranici bola trestným činom.

"Jeho matka ešte žije, tak sme jej zatelefonovali. Tak sa rozplakala, keď túto správu počula. Jeho príbuzní majú nárok aj na malé odškodné, cca 3000 eur. Je to taká slabá náplasť, ale tento rozsudok súdu je prelomový," hovorí Krajňák.

"Totalitný systém sa pozeral na takzvaných narušiteľov hraníc ako na ľudí, ktorí prekročili zákon a že teda oni boli v práve, keď voči nim zakročili pohraničníci, aj keď sa to napríklad skončilo smrťou. A to, že je rehabilitovaný, je jeden krok k tomu, aby tí, čo sú zodpovední nielen za jeho smrť, ale aj ostatných, boli odsúdení," uzavrela Ľuba Lesná.

 


Komentáre ( 0)

 

VIAC Z Domáce

Už ste čítali?