10. 02. 2019 19:00 | AJKA/TV Markíza

Vrátili sme sa po rokoch do dediny, ktorú zaživa pochoval červený kal

V Maďarsku už poznajú tresty pre vinníkov ekologickej katastrofy, ktorá usmrtila desať ľudí, 200 zranila a ďalších pripravila o všetok majetok.

Dedina, ktorú zaživa pochoval červený kal.
Dedina, ktorú zaživa pochoval červený kal. Foto: TV Markíza

Valiace sa červené bahno. V Maďarsku už poznajú tresty pre vinníkov ekologickej katastrofy, ktorá usmrtila desať ľudí, 200 zranila a ďalších pripravila o všetok majetok. Boli sme sa pozrieť, ako žijú ľudia, ktorí to peklo zažili na vlastnej koži.

Štvrtý október 2010. Bežný pondelok sa pre ľudí žijúcich v Kolontári a Devečeri na juhu Maďarska zmenil napoludnie. Z gigantického odkaliska hlinikárne vAjke sa valilo toxické a rakovinotvorné červené bahno.

Pozrite si reportáž Mareka Šilhavíka

 

Molnár Varga Eva: "My sme sa práve vtedy vrátili domov, keď nastal tento proces. Bolo to veľmi hrozné, dačo neskutočné. Celý dom nám zaplavilo," hovorí Eva Molnár Varga, ktorá červené peklo zažila na vlastnej koži.

Po pretrhnutí hrádze bahno valilo dedinou.

"To sa ani nedá opísať, to nemá obdobu. Aj teraz sa mi chce plakať. My máme aj smrteľný prípad. Zomrel bratov syn. Náš dom zobralo bahno, bratovi, deťom a rodičom tiež. Všetky domy sú preč. Kto tu nebol, nevie si to ani len predstaviť, spomína ďalšia očitá svedkyňa, Eva Tölgyesi Pados

Synovec pani Evy bol prvou obeťou červenej smršte, ktorá valcovala čo jej stálo v ceste. Zomrel v aute. Mal iba 37 rokov.

"Autá bralo ako zápalkové krabičky. V džípe sa utopil bratov syn, keď išiel zachraňovať," pokračuje pani Eva.

Na tragický deň nezabudne ani pán Lorincz. Mal šťastie, že býval na kopci.

"Zomrel mi bratranec, ktorý býval presne pri brehu rieky. Keď zbadal, čo sa deje, bolo neskoro. Vlna ho už ťahala. Našli ho až o kilometer ďalej. Celý mesiac bol v nemocnici, no nakoniec zomrel," hovorí.

"Aj ja som musela ísť do nemocnice, lebo mi to bahno veľmi zranilo nohu. Dcéra bola vtedy tehotná. Veľmi sa zľakla, či nebude problém s bábätkom. No našťastie boli v poriadku," pridáva spomienky pani János Magyar.

Vystrašení ľudia vtedy netušili, že miesto, ktoré nazývali svojím domovom je navždy preč a cesty späť už niet.

"Náš dom bol prvý zrovnaný so zemou buldozérom a potom všetky ostatné. Veľmi veľká tragédia to bola," dodáva Eva Molnár Varga.

Maďarská vláda reagovala veľmi rýchlo, ľuďom, ktorí prišli o svoje príbytky, vybudovala nové rodinné domy.

"Pomohol nám štát, ľudia, nadácie. Pomoc prišla úplne z každej strany. Všetci sa spojili," pokračuje Eva Molnár Varga.

Pred súd sa po deviatich rokoch postavilo desať pracovníkov hlinikárskej spoločnosti. Generálny riaditeľ dostal dva a pol roka väzenia, jeho technický zástupca dva roky, jeden zamestnanec pokarhanie, ďalší peňažnú pokutu a zvyšní podmienečné tresty.

"Dva a pol roka? Prepáčte! Za desať mŕtvych ľudí? Veľmi dobre vedeli v hlinikárni, že čo sa môže stať, no ja nemám právo ich súdiť, hnevá sa Stesly Lőrincz:.

Mená desiatich ľudí, ktorí tragédiu neprežili, sú vyryté na pomníku. Ľudia k nemu nosia každý deň sviečky.

"Všetko sa dá nahradiť, ale človeka nie. Zomrelo 10-mesačné dieťa, rodičia, starí rodiča. To sa nedá nahradiť ničím, môžu vám dať hoci koľko peňazí.," uzatvára Eva Tölgyesi Pados,

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z Domáce

Už ste čítali?