01. 09. 2019 08:16 | BRATISLAVA/TASR

Označenie Národná rada pre slovenský parlament vymyslel Anton Hrnko

Pôvodne sa mu páčil Gašparovičov návrh "snem".

Poslanec Anton Hrnko.
Poslanec Anton Hrnko. Foto: TASR

Záverečnú redakciu textu Ústavy SR robili 27. augusta 1992 Vladimír Mečiar, Ivan Gašparovič, Milan Čič, Jozef Moravčík, Milan Sečánsky (všetci HZDS), Ľubomír Fogaš (SDĽ) a Anton Hrnko (SNS). Hoci Gašparovič pôvodne navrhoval, aby sa slovenský parlament nazýval „snem", po protestoch SDĽ prešiel kompromisný návrh Hrnka a parlament je označený ako „Národná rada". V diskusii na Tablet.TV to povedal podpredseda SNS, historik Anton Hrnko.

„Slováci vo všetkých programoch, ktoré vytýčili od polovice 19. storočia, žiadali pre seba osobitný snem. Snem je historický názov, aj Česi majú poslaneckú snemovňu, Poliaci majú Sejm. V tomto zmysle snem v našom jazyku najlepšie vyjadruje podstatu toho, čo parlament znamená," tvrdí Hrnko.

„Ale predstavitelia SDĽ, najmä Ľubomír Fogaš, sa zásadne postavili proti tomu, aby to bol snem. Autorom kompromisu som bol ja, ale ja som navrhol, aby sa to nazývalo „Národná rada", nevedel som o tom, že tam ešte pridajú „Slovenskej republiky". Národná rada je napríklad v Rakúsku alebo na Ukrajine," dodal.

Podľa Hrnka suverénny a samostatný štát nepotrebuje v názve svojho parlamentu špecifikovať, že parlament je práve jeho, lebo je to samozrejmé. Takéto špecifikácie sú podľa neho bežné skôr vtedy, keď je štát súčasťou väčšieho celku a jeho parlament sa potrebuje špecifikovať, aby sa odlíšil od vyššie postaveného zákonodarného orgánu tohto celku.

Na otázku, prečo ústavodarcovia neponechali parlamentu názov Slovenská národná rada (SNR), ktorý sa používal dovtedy, Hrnko odpovedal, že na označenie zákonodarného orgánu ho použili iba komunisti. „Slovenské národné rady, ako historicky vznikali, neboli parlamentmi, ale revolučnými exekutívnymi orgánmi, ktoré sa snažili prevziať moc a v mene slovenského národa ju vykonávať," povedal Hrnko.

Hoci sa pôvodne počítalo s dlhým a dôstojným rokovaním o ústave, nakoniec bola schválená expresne rýchlo. Dôvodom bola podľa Hrnka autohavária Alexandra Dubčeka a obava zákonodarcov, že by jeho prípadné úmrtie nadlho prerušilo proces prijímania základného zákona štátu. „A možno to boli tak trochu aj manévre Vladimíra Mečiara, ktorý to chcel mať čím skôr za sebou," poznamenal Hrnko.

„Myslím si, že keby sa o ústave dlhšie diskutovalo, dali sa niektoré veci lepšie precizovať. Ale ústava má všetky charakteristiky demokratickej ústavy, inkorporovala v celosti Chartu ľudských práv a slobôd, ktorú prijal ešte federálny parlament. Po formálnej stránke sa jej nedá nič vyčítať," dodal poslanec.

„Ja som navrhoval, aby sme ústavu vyhlásili 19. septembra, keď Ľudovít Štúr na Myjave prvýkrát vyhlásil 'neodvislosť' Slovenskej republiky a tým by sme tento deň zakotvili aj ako štátny sviatok. Bol by zároveň dňom prvého vyhlásenia, ako aj zavŕšenia procesu," povedal Hrnko.

Nová ústava

Hoci niektorí politológovia, napríklad Eduard Chmelár, dnes hovoria o potrebe novej ústavy, podľa Hrnka by sa základný zákon štátu vymieňať nemal. Poukázal na to, že napríklad americká ústava platí od roku 1776.

Slovenská ústava by si však po množstve novelizácií a schválených ústavných zákonov podľa neho zaslúžila veľkú revíziu. „Ústava je dobrá, sú tam niektoré zlé ústavné zákony. Jeden z nich je napríklad lex Radičová, účelový zákon prijatý na konci jej vlády. Myslím si, že ústavu treba revidovať. Terminologickým a vecným spôsobom," povedal Hrnko.
Ak by prišlo k revízii ústavy, mohla by byť podľa neho, z úcty k vyhláseniu nezávislosti Ľudovítom Štúrom, prijatá 19. septembra a na tento deň by sa mohol posunúť aj štátny sviatok pri príležitosti jej prijatia. „Revidovanú ústavu by sme mali prijať 19. septembra. Aby sme tieto dve udalosti prepojili do jedného sviatku, ktorý by sme mohli nazvať podobne ako Američania. Deň nezávislosti," navrhuje Hrnko.

Aj keď by podľa Hrnka bol 19. september vhodnejším dátumom pre štátny sviatok ako 1. september, samotnú ideu uzákonenia Dňa ústavy Slovenskej republiky ako štátneho sviatku schvaľuje. „Prijatie ústavy v podmienkach Slovákov, ktorí o svoju štátnosť bojovali priamo asi 150 rokov, aj keď myšlienky slovenskej štátnosti existovali už dávno predtým, z úcty k našim predkom, ktorí sa snažili o svoju štátnosť a ústavu, je to dobrý sviatok," povedal Hrnko.

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z Domáce

Už ste čítali?