25. 12. 2020 07:19 | BRATISLAVA/TASR

Kresťania slávia jeden z najväčších sviatkov, kapacita v kostoloch sa však obmedzila

Vyplýva to z vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: TASR

Slávnosť Narodenia Pána, ktorá je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom, slávi v piatok väčšina kresťanov na Slovensku i vo svete.

Tohtoročné slávenie Vianoc poznačila koronakríza. Počas konania bohoslužieb sa od soboty (19. 12.) musí obmedziť kapacita v kostoloch.

Ľudia môžu sedieť len v každom druhom rade a zároveň medzi obsadenými miestami musí ostať jedno miesto neobsadené.

Vyplýva to z vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k obmedzeniam prevádzok a hromadných podujatí. V rímskokatolíckych kostoloch sa z tohto dôvodu zvyšujú aj počty bohoslužieb.

Veriaci si v piatok pripomínajú udalosti v Betleheme (po hebrejsky Dom chleba), meste ležiacom asi osem kilometrov južne od Jeruzalema.

Sem prišli pre sčítanie ľudu Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou. A tu, v jaskyni za mestom, sa podľa tradície narodil Ježiš.

Veriaci kresťania sa v tento sviatok zúčastňujú na slávnostných bohoslužbách, tešia sa z radostnej spomienky na príchod Vykupiteľa na svet, modlia sa za porozumenie a pokoj vo svete.

V katolíckych kostoloch sa okrem slávnostných omší na viacerých miestach konajú pri scénke betlehema v kostoloch aj jasličkové pobožnosti pre deti alebo betlehemské hry.

V gréckokatolíckych chrámoch sa počas sviatku koná slávnostná sv. liturgia. Dôraz sa kladie na skutočnosť, že Boh sa stal človekom, prijal ľudskú prirodzenosť, aby skrze svoje poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote.

Evanjelici sa schádzajú predpoludním alebo popoludní na slávnostných službách Božích s Večerou pánovou.

Pravoslávne cirkvi, ktoré sa riadia podľa juliánskeho kalendára vrátane pravoslávnych veriacich na Slovensku a v Čechách, budú sláviť sviatok Narodenia Pána až 6. a 7. januára 2021.

Narodenie Pána nemalo spočiatku svoj vlastný sviatok, ale pripomínal sa v deň Zjavenia Pána - Troch kráľov, teda 6. januára. Osobitná spomienka na Božie narodenie sa začala objavovať na Západe asi v polovici 4. storočia. Prvý záznam pochádza z Ríma z roku 336.

Sviatok sa podľa týchto prameňov slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne pripomína sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov podľa tejto tradície je symbolický deň Narodenia Pána práve 25. december.

Ďalšia hypotéza hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka (Natalis Solis Invicti).

Rímski kresťania tento pohanský sviatok začali sláviť ako vlastný sviatok Narodenia Krista - ako Slnka na základe biblických citátov, napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti (Sol Iustitiae), alebo Kristus - Svetlo sveta.

Tento dátum - 25. december ako sviatok Narodenia Pána bol všeobecne prijatý a rýchlo sa ujal.

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z Domáce

Už ste čítali?