17. 05. 2019 17:17 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Máme sa vďaka Európskej únii lepšie? Pozrite sa, čo všetko platíme z eurofondov

Slovesko má minúť 15,5 miliardy eur. Čo nestihneme, prepadne.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Foto: Shutterstock/argus

O eurovoľby na Slovensku dlhodobo nie je vysoký záujem. Avšak, slovo eurofondy u nás rezonuje dosť výrazne. Niekedy, žiaľ aj kvôli škandálom a korupcii. Pozreli sme sa na to, koľko peňazí Slovensko dostalo od Európskej únie a na čo všetko ich míňa.

Eurofondy sú peniaze zo spoločného európskeho rozpočtu vyčlenené na sedem rokov. Po uplynutí siedmich rokov sa pripraví opäť ďalšie programové obdobie. Aktuálne sme v období 2014-2020. Teda, máme už len rok na vyčerpanie všetkých peňazí, ktoré nám Únia ponúkla.

Cieľom eurofondov je znižovať regionálne rozdiely nie len v rámci krajiny, ale aj celej Únie.Cez eurofondy sa podporuje aj ochrana životného prostredia či vzdelanie a veda a výskum.

Krajina si stanoví priority

Na začiatku programového obdobia si Európska únia stanoví priority. Z nich si vyberie krajina tie, ktoré považuje za najdôležitejšie. Následne si krajina vypracuje operačné programy. Teda stratégiu, ako dané priority na národnej úrovni zrealizuje.

Štát si tak môže napríklad stanoviť ako prioritu stavanie infraštrukúry, zníženie nezamestnanosti, či životné prostredie. Programy posudzuje a schvaľuje Európska komisia. Slovensko má v programovom období 2014-2020 schválené všetky projekty.

Rozhodujú ministerstvá a vlády

Keď už sú projekty schválené, štáty sa môžu pustiť do ich realizácie. To už majú na starosti ministerstvá a vlády. Tie nastavia napríklad výberové konania. Ministerstvá vyhlásia výzvu, aby sa do nej mohli hlásiť firmy či jednotlivci.

Keď ministerstvo či orgán vyberú, ktorý konkrétny projekt idú realizovať, komisia pošle peniaze. Do celého procesu ale nevstupuje. Komisia tak isto prepláca už zhotovené projekty.

Riadenie a kontrolu nad eurofondmi má na Slovensku na starosti úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Podľa hovorkyne Silvie Tannhauserovej sa Slovensku aj vďaka eurofondom darí.

"Finančné prostriedky z fondov Únie boli jedným z faktorov nárastu HDP. Kým v roku 2004 dosahovalo Slovensko výšku HDP na úrovni 56,9 percenta z priemeru HDP Únie, v roku 2017 stúplo na úroveň 76,6 percenta," vysvetľuje Tannhauserová.

Dostali sme vyše 15 miliárd eur

Čo presne sme teda vďaka eurofondom získali? V programovom období v rokoch 2007- 2013 vyčerpalo Slovensko dokopy 11,25 miliardy eur. Z toho sa vybudovalo 155 kilometrov diaľnic, 644 kilometrov zmodernizovaných ciest I. triedy, 1210 kilometrov opravených regionálnych ciest II. a III. triedy, zmodernizovaných 80 kilometrov železníc, 67 nových vlakov, 45 nových električiek v Bratislave a 33 v Košiciach. Ďalej sa opravili stovky škôl, vznikli nové priemyslené parky a pracovné miesta.

V súčasnom programovom období máme k dispozícii 15,5 miliardy eur. V tabuľke si môžete pozrieť, aké máme s peniazmi plány.

Na čo míňame eurofondy
Na čo míňame eurofondy Foto: TVNOVINY.sk
 

Na čo míňame eurofondy
Na čo míňame eurofondy Foto: TVNOVINY.sk
 

Na čo míňame eurofondy
Na čo míňame eurofondy Foto: TVNOVINY.sk
 

Okrem vyššie spomenutých investícii, môže Slovensko čerpať eurofondy aj na životné prostredie, rozvoj vidieka, podporiť ľudské zdroje, teda podporovať zamestnanosť a vzdelávanie a tiež zefektívniť súdnictvo a verejné služby.

Eurofondy rovná sa korupcia?

Slovensko má zrejme ešte v čerstvej pamäti pochybné prerozdeľovanie eurofondov na vedu a výskum. Kvôli škandálu musel skončiť minister školstva Peter Plavčan a jeho nástupkyňa Martina Lubyová zmenila pravidlá udeľovania eurofondov.

Podľa Mateja Hrušku z Nadácie Zastavme korupciu a portálu Kamidueurofondy.sk sa eurofony nerovnajú korupcii. Ide skôr o to, že sú zdrojom verejných peňazí. Pri rozdeľovaní týchto zdrojov sa v každej krajine objaví istá miera korupcie.

"Tu je dôležité spomenúť jeden dôležitý paradox - o eurofondoch dnes na Slovensku máme násobne viac informácií v porovnaní s "vlastnými" zdrojmi štátu. Pri eurofondoch vieme, podľa akých kritérií sa rozhodovalo (akokoľvek zlé môžu byť), koľko bodov ktorá žiadosť dostala, aj ako sa minulo takmer každé euro. Veľa z týchto informácií o ostatných verejných zdrojoch dnes chýba," myslí si Hruška.

Je fakt, že Slovensko má problém aj s vyčerpaním všetkých peňazí. To, čo neminieme, jednoducho "prepadne". Podľa Hrušku je dôležité nie to, či sa všetky peniaze minú, ale skôr to, či sa minú na zmysluplné projekty, ktoré budú mať pre krajinu efekt aj o päť či desať rokov.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?