02. 07. 2019 09:35 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Založil cestovateľský portál: Turistov pribúda a dopláca na to príroda aj miestni ľudia

Aj na Slovensku môžete prežiť dobrú dovolenku. Cestovateľ odporúča Liptov a kúpele v Podhájskej.

Peter Kóša.
Peter Kóša. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Peter Kóša pochádza zo Spišskej Novej Vsi a po strednej škole odišiel študovať do Brna. Počas školy začal podnikať v cestovnom ruchu a dnes vedie cestovateľský portál, ktorý sprostredkúva pobyty.

V rozhovore hovorí, prečo sa oplatí investovať do cestovania, ako ničí turizmus mestá a prírodu a aké dovolenky preferujú Slováci.

Založili ste cestovateľský portál. Rád cestujete?

Veľmi rád. Cestovanie je moje hobby, pochádzam z cestovateľskej rodiny, takže cestujeme od malička. Paradoxne, nemohol som cestovať, keď sme rozbiehali firmu Slevoking, neskôr premenovnú na Travelking. Začínali sme ako zľavový cestovateľský portál, teraz sme už "len" cestovateľský portál.

Ktorá krajina vás najviac zaujala?

Mám veľmi pozitívny vzťah k dvom typom krajín - k horským a východným kultúram. Z horských mám veľmi rád Nórsko a Nový Zéland. Aj kvôli prírodne, ale aj ľudskej mentalite. Páči sa mi, ako sa ľudia správajú k sebe a k prírode. Z východných kultúr mi učarovala Srí Lanka. Ľudia sú tam srdeční a dobrí.

Povedali ste, že cestujete od malička. Je krajina, ktorú ste nenavštívili?

Áno a je ich ešte dosť. Najbližší cieľ sú Himaláje. Rád by som sa pozrel do Mjanmarska alebo Bhutánu. S manželkou sme si povedali, že kým nemáme vlastnú rodinu, budeme cestovať do ďalekých krajín.

Čo si profesionálny cestovateľ všíma, keď je na dovolenke v neznámej krajine?

Myslím si, že ja nie som typický turista. Väčšinou cestujem na vlastnú päsť, stopom do neznámych krajín. Láka ma neobjavená krajina a príroda. Chodím do miest, kde je málo ľudí, kde môžem byť sám a kde je to trošku dobrodružné.

Peter Kóša.
Peter Kóša. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Čo hľadá váš bežný slovenský zákazník?

Väčšinou dovolenku na krátky pobyt. Buď sú to rodiny s deťmi, alebo mladí, ale máme aj veľa dôchodcov. Zaujíma ich v prvom rade pomer ceny a výkonu. My sme filter, teda akýsi vyhľadávač zaujímavých pobytov. Všetko, čo publikujeme, overíme osobne. Máme aj vlastných fotografov, ktorí destinácie navštívia a pofotia aj hotely. Do určitej miery sa snažíme inšpirovať nerozhodnutých zákazníkov. Ľudia sa tiež rozhodujú podľa vzdialenosti. Čím je teplejšie, tým cestujú ďalej a na dlhšie obdobie. Čím je chladnejšie, cestujú bližšie a na krátke obdobie. Väčšinou sú to výlety na dva-tri dni, maximálne do hodiny cesty.

Cestovanie sa stáva pomerne bežným koníčkom mladých ľudí. Môžu si ho dovoliť obyčajní ľudia?

Aktuálne žijeme v dobe, keď sa máme najlepšie v ľudských dejinách. Obyčajní ľudia si toho môžu dovoliť pomerne veľa. Je to už na každom, čo sa rozhodne so svojimi zdrojmi urobiť. Ja ľudí podporujem v tom, aby ich investovali do cestovania a vzdelania. Toto sú dve hodnoty, do ktorých sa podľa mňa oplatí investovať vždy. A myslím, že sa to aj deje, pretože naši zákazníci sú z nižšej strednej a strednej triedy. Ľudia cestujú a každým rokom cestujú viac a viac.

Dnes je na trhu pomerne veľa portálov ponúkajúcich rôzne pobyty a dovolenky. V čom sa odlišujú od cestoviek?

Na trhu sú ešte aj rezervačné portály, to je ďalšia kategória. Cestovateľské portály stoja niekde uprostred. Cestovka nie je sprostredkovateľ, ale vytvára vlastný produkt. Typický produkt cestovky je zájazd. My sprostredkuvávame ubytovanie v nejakej destinácii. Cestovky väčšinou fungujú offline, je tam málo inovácii. Väčšinou ľudia hľadajú dovolenku na oddych. My fungujeme online a sledujeme trendy a hlavne sme zameraní na rýchle nákupy.

Rýchle nákupy?

Ľudia nám najviac nakupujú po večeroch a cez obedné pauzy. Z roka na rok stúpa počet objednaných pobytov cez mobily. Takže, nás typický zákazník si večer po práci pozrie na mobile ponuku a pár klikmi si zarezervuje dovolenku. Ak ide človek na dovolenku cez cestovku, zvyčajne tam musí ísť osobne, pozrieť si katológ a spolu s pracovníkom agentúry si všetko vybaviť. Zaujímavým faktom je aj to, že väčšina zákazníkov sú ženy. Cestujú väčšinou s niekým, najmä partnerom, ale ženy sú tie, ktoré to vybavujú a rezervujú.

O českých a slovenských turistoch zvyknú kolovať vtipy, že sú príliš šetrní a nosia si na dovolenku jedlo z domu. Platí to stále?

Ja si skôr myslím, že táto predstava platí v každej krajine, keď v rámci nej cestuje národ z danej krajiny alebo do nej cestuje chudobnejší národ. Nikdy som nepočul od maďarského hoteliera, že Slovák alebo Čech má návyk, že chce za málo peňazí veľa muziky. Naopak, vravia, že Slováci sú lepší klienti ako maďarskí. Ak by ste sa spýtali nemeckých hotelierov na nemeckých turistov, tak to o nich asi povedia tiež.

Už dlhšie sa upozorňuje, že mestá ako Benátky, Paríž či Barcelona sú zničené turizmom. Vy by ste tieto mestá odporučili na dovolenku?

Ja takéto destinácie ani nevyhľadávam. Tieto mestá nemajú už kapacity a nedokážu poskytnúť výhodné pobyty.

Sú príliš drahé?

Sú rozhodne výrazne drahšie ako štandardná dovolenka na Slovensku. Nemusíme ísť ani ďaleko, stačí sa pozrieť na Prahu. Praha má najviac ubytovacích kapacít na jedného obyvateľa, ale tá cena je suverénne jedna z najvyšších. Praha je prebookovaná.

Samotní obyvatelia Prahy sa sťažujú na prehnane vysoké ceny bývania v dôsledku turizmu. Znamená to, že turizmus dokáže zničiť mesto?

Áno. Je potrebné robiť turizmus s mierou. Jeden z mojich snov, ktorý som vám spomínal, Bhután, zaviedol obmedzenia pre turistov. Dbajú o zachovanie ich životného prostredia a kultúry. Zaviedli kvóty na turistov. Každý turista dostáva sprievodcu, ktorý ho sprevádza počas pobytu a má pod kontrolou, kam turista ide. Je to relatívne drahé. Deň tam stojí 250 dolárov. Ale časť peňazí ide do fondu zameraného na ekológiu a ochranu prírody.

Peter Kóša.
Peter Kóša. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Mám pocit, že v súčasnosti je trend cestovať do juhovýchodnej Ázie, najmä do Vietnamu, Kambodže, na Srí Lanku. Čím je spôsobený nárast turistov do tejto lokality?

V prvom rade žijeme v slobode a môžeme vycestovať kamkoľvek. Plus, letenky sú veľmi cenovo prístupné. Mňa samého táto oblasť veľmi láka. Cestovaním sa mi rozširuje nadhľad, inak vnímam geopolitickú situáciu a podobne. Ale druhý rozmer je ekologický. Človek najviac znečisťuje životné prostredie tým, keď letí lietadlom na dlhé vzdialenosti. Mám v sebe vnútorný boj. Keby ste sa ma spýtali, či tieto krajiny odporúčam, tak sám neviem, čo povedať.

Ale plánujete ísť na Srí Lanku. Čím je táto oblasť taká lákavá?

Ako som spomínal, je tam lacno a zároveň bezpečne. Prví cestovalia pred rokmi odtiaľ priniesli pekné fotky, zapáčilo sa nám to, ale ešte sme sa báli. Dnes je v týchto krajinách relatívne pokojná a bezpečná situácia aj pre bežných turistov. A zároveň príroda a mestá sú stále nedotknuté turizmom.

Čo sa týka Slovenska, čo by mali podľa vás ľudia navštíviť?

Závisí od toho, či ide o rodinu, mladých či o dôchodcov. Ale jednoznačne odporúčam Liptov. Ja tam chodím veľmi rád. Majú veľa ubytovacích zariadení, pretože v zime je tam veľa návštevníkov, ktorí sa chodia lyžovať. V lete je to vyprázdnené, takže aj ceny sú prijateľné. V Tatrách sú ľudia viac koncentrovaní na jednom mieste, na Liptove sú ľudia rozstrúsení a je tam väčší pokoj.

Seniorom odporúčam Podhájsku, Veľký Meder a Dunajskú Stredu. Kúpele v týchto mestách radi navštevujú Slováci aj Česi. Sú tam dobré a cenovo prístupné služby a voda v kúpeľoch má liečivé účinky.

Poznáme dobre svoju krajinu?

Ja sám ju spoznal, až keď som začal v rámci podnikania cestovať po hoteloch. Na Slovensku je veľmi veľa miest, ktoré môžeme objavovať. Či už sú to lokality, ktoré som spomenul, ale aj krásne mestá ako Banská Štiavnica či Vlkolínec. Tieto mestá majú genius loci.

Aj v Banskej Štiavnici sa už otvorila téma, či neprekročil turizmus znesiteľnú mieru.

Myslím si, že v každom zaujímavom meste k tejto debate dôjde. Ja som túžil ísť na Island a pozrel som si, ako tam rastie krivka turizmu a za posledných päť rokov vzrástla veľmi výrazne. A poznačilo to už aj prírodu. Už nie je nedotknutá. Je to problém všade na svete. Počet ľudí stúpa, ekonomická úroveň stúpa, lenže počet zaujímavých miest sa nezvyšuje. Je to údel našej generácie, zamyslieť sa nad tým, ako nezničiť našu prírodu a kultúru.

Peter Kóša.
Peter Kóša. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Aký vplyv na cestovanie majú sociálne siete?

Sú influenceri, ktorí dávajú fotky z cestovania a ľudia ich nasledujú. Tiež sú populárne cestovateľské blogy, ktoré slúžia ako inšpirácia. Sú často spoľahlivejšie a aktuálnejšie ako bedekre. Ja sám si čítam blogy, keď niekam vycestujem.

Žijete momentálne v Česku. Plánujete sa niekedy vrátiť na Slovensko?

Nad touto otázkou premýšľam často. Do Česka som išiel po strednej škole. Je tam vyššia úroveň vzdelania a ostal som tam kvôli podnikaniu. Podnikať v Česku mi prišlo jednoduché. Ľahko tam nájdete partnerov a aj vzťahy so štátnymi inštitúciami sú dobré. Zároveň nemáte pocit, že vaše dane idú do čiernej diery. Ale stále som Slovák a na Slovensku mi záleží.

Mám to tu rád, mám tu korene a aktuálne som v stave, že sa snažím Slovensko podporovať, ako viem. Keď si mám vybrať, či podporím českú charitu alebo slovenskú, tak si vyberiem slovenskú. Ak si môžem vybrať, či pôjdem na dovolenku v Česku či na Slovensku, tak na Slovensku. Vždy sa snažím ísť voliť, lebo chcem ovplyvňovať veci verejné.

Máme na Slovensku dobré podmienky na podnikanie?

Ja by som povedal, že problém Slovenska začína už vo vzdelaní. Dôsledkom nízkej urovne vzdelania nám ľudia odchádzajú už po strednej škole. Z môjho okolia všetci najlepší študenti odišli do Česka, Rakúska či do Británie. Ľudský kapitál je pritom to najdôležitejšie, čo krajina môže mať. A to nám odchádza. Tí, čo tu ostávajú majú nejaké podmienky. Aby boli oni motivovaní niečo zmeniť, potrebujú vzory. Donedávna ich nemali, ale mení sa to k lepšiemu.

Som pozitívne naladení. Máme šancu sa zmeniť a naladiť sa na správny smer. Verím, že vláda začne viac dbať o vzdelanie a keď budeme mať lepšie vzdelanie, nebude musieť odchádzať toľko ľudí. A možno sa aj niektorí začnú vracať. Potom budeme slobodná, liberálna a demokratická krajina.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?