05. 09. 2019 06:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Pomáha ženám, ktoré zvažujú potrat: Prichádzajú aj tehotné, ktoré zistili, že ich muž má milenku

Diskusia o potratoch je medzi dvoma tábormi, ktoré nepozerajú na záujem žien.

Zuzana Stohlová Kiňová.
Zuzana Stohlová Kiňová. Foto: Archív Z.S.K.

Na jeseň budú poslanci znova rozhodovať o potratoch. Do Národnej rady smeruje niekoľko návrhov novely interrupčného zákona, ktorý sa radí medzi najliberálnejšie.

Zuzana Stohlová Kiňová je riaditeľkou poradne Alexis, kde poskytujú poradenstvo dievčatám a ženám, ktoré nečakane otehotneli. Vyhľadávajú ich aj ženy, ktoré potrat podstúpili a stále sa trápia. V rozhovore hovorí, že niektoré dievčatá nevedia o pomoci, s ktorou by nečakané tehotenstvo mohli zvládnuť.

Podľa Stohlovej Kiňovej je náš súčasný interrupčný zákon zastaraný a zaviedla by doň aj povinnosť ženy uviesť dôvod, pre ktorý chce podstúpiť interrupciu. Len vďaka tomu bude štát presne vedieť, ako ženám pomôcť.

V rozhovore sa dočítate:
Koľko dievčat a žien vyhľadalo pomoc poradne Alexis
S akými problémami chodia
Ako sa dá pomôcť ženám, ktoré zvažujú potrat
Prečo ich vyhľadávajú aj viacnásobné mamy
Prečo by sa mal zmeniť potratový zákon

 

 

Koľko dievčat a žien doposiaľ vyhľadalo vašu pomoc?

Tento rok oslavujeme desiate výročie založenia a do dnešného dňa sa na nás obrátilo 1570 žien alebo dievčat, ale aj muži, ktorí u nás hľadali pomoc.

Vyhľadávajú vašu pomoc len ženy, ktoré nečakane otehotnejú, alebo chodia aj s inými problémami?

Väčšina prípadov sa týka nečakaného tehotenstva, ale chodia aj ženy po potrate. Či už spontánnom alebo umelom. Prejavili sa u nich psychické následky potratu, niektoré sa s tým nevedia vyrovnať. Potom sú aj okrajové prípady, napríklad týrané ženy, alebo ženy s inými problémami, ktoré my neriešime. Ale vždy sa im snažíme odporučiť iné organizácie, alebo im nájsť pomoc v ich regióne.

Takže najčastejšie sa stretávate s nečakaným tehotenstvom?

Áno. Väčšina prichádza s dilemou, či podstúpiť interrupciu alebo nie. Prípady sú rôzne. Napríklad, veľa závisí od veku ženy. Chodia mladé ale aj staršie, ktoré čakajú tretie dieťa a nie sú si isté, či ho chcú. Ich prežívanie je iné. My sa snažíme prísť na to, aký je ich hlavný problém. Zvyčajne to nie je samotné tehotenstvo. Neželané tehotenstvo je väčšinou špička ľadovca problémov, ktoré ženy majú. Snažíme sa prísť na to, čo je hlavný problém, rozbrať ho so ženou a prísť na najlepšie riešenie. Nakoniec sa ale musí žena sama rozhodnúť, čo urobí. My sme iba sprievodcovia. Vyhodnotíme pozitíva aj negatíva, ale rozhodne sa ona.

Chodia za vami častejšie mladé či staršie ženy?

Je to rôzne. Sú to aj mladé pätnásťročné dievčatá, ale aj ženy nad tridsať, štyridsať rokov. Presné štatistiky nemáme, nakoľko nie vždy sa dozvieme vek ženy, ktorá nás kontaktuje. Z môjho pozorovania viem povedať, že sa nám minimálne za posledný rok zvýšil počet tínedžeriek.

Hovoríte, že nečakané tehotenstvo nie je väčšinou hlavným problémom žien. Čo ale tie tínedžerky? Mnohé z nich môžu mať normálny vzťah s rovesníkom, nemusí ich nič trápiť a zrazu otehotnejú.

Áno, ale mladé dievčatá sú niekedy aj šťastné, keď zistia, že sú tehotné. Skôr sa obávajú toho, čo na to povedia rodičia, ako dokončia školu a ako sa postarajú o dieťa. Pritom majú možnosť individuálneho študijného plánu, ponúkame možnosť konzultácie s rodičmi, vieme sa aj s nimi porozprávať. Naša partnerská organizácia Fórum života poskytuje finančnú pomoc prostredníctvom projektu Zachráňme životy.

Máme dobrú skúsenosť aj s darcami materiálnych vecí. Keď dáme výzvu, že potrebujeme kočík či vaničku, rýchlo sa nám ozvú ľudia, ktorí veci ochotne darujú, dokonca sú ochotní pomôcť finančne Snažíme sa mladým dievčatám predostrieť všetky tieto možnosti. Keď ide o dievča pod 18 rokov, musí odznieť aj názor rodiča.

Stretávate sa aj s prípadmi, že rodičia chcú, aby išla ich dcéra na interrupciu a dievča nechce?

Áno. Pripísala by som to prvotnému šoku. Asi každý rodič chce, aby jeho dieťa najprv vyštudovalo školu, zabezpečilo sa a potom malo dieťa. A zrazu príde šok, že moje dieťa čaká dieťa. Potrebujú istý čas, aby sa s tým vyrovnali. Sú rodičia, ktorí neustúpia a trvajú na interrupcii. Ale sú rodičia, ktorí si to premyslia a za niekoľko dní či týždňov sa stanú oporou. Dievčatá to od nich aj očakávajú, že najmä mama bude pri nich stáť.

Asi pre všetkých by mal byť dôležitý aj záujem nenarodeného dieťaťa. Je v jeho záujme narodiť sa matke, ktorá nedokončila školu, nemá zázemie a možno ani vek na to, aby bola schopnou mamou? Je zodpovedné viesť tieto dievčatá, aby dieťa vynosili a starali sa oň?

Ťažko sa odpovedá všeobecne. Každé dievča je v inej situácii. Niektoré sú zabezpečené dobre, niektoré zle. Je veľa ľudí, ktorí sú ochotní im pomôcť. Ekonomické hľadisko je viac či menej podchytené. Otázna je psychická stránka. Niektoré tehotné dievčatá sú ešte deti a nemusia byť pripravené vychovávať deti.

V takých prípadoch dávame na zváženie aj možnosť adopcie alebo utajeného pôrodu, prípadne náhradnej pestúnskej starostlivosti. Keď si dievča chce dieťa nechať, ale sama cíti, že nie je pripravená, tak sú možnosti, keď sa o dieťa môžu starať starí rodičia alebo náhradné rodiny. A keď mama dozrie, môže si dieťa zobrať. Zároveň na Slovensku je veľa párov, ktoré nemôžu mať vlastné deti a v poradovníku čakajú na adopciu. V Bratislavskom kraji sa napríklad čaká v priemere šesť rokov na dieťa. Takže, deti, ktoré nechcú ich biologické matky, môžu dostať lásku v adoptívnej rodine.

Nie je psychicky ešte náročnejšie vynosiť dieťa a potom sa ho definitívne vzdať?

Nemám konkrétnu skúsenosť s tým, že dievča dalo dieťa na adopciu a potom sa trápilo. Sú ženy, ktoré majú argumenty proti adopcii, že si to nevedia predstaviť. Skôr sa nám ukazuje, že ženy, ktoré sa rozhodnú pre adopciu si to celé počas tehotenstva premyslia a nakoniec si dieťa nechajú.

Interrupciu je možné podstúpiť do 12. týždňa tehotenstva. Stáva sa, že ženy počas tohto obdobia radikálne zmenia názor, či podstúpia alebo nepodstúpia interrupciu?

K nám chodia väčšinou ženy, ktoré váhajú a hľadajú riešenie. Mali sme klientky, ktoré sa rozhodli, že idú na interrupciu. Ale aj také, ktoré najprv chcú a potom sa rozhodnú, že si dieťa nechajú. Vyčistia sa im myšlienky, je im ponúknutá pomoc, o ktorej nevedeli a zmenia názor. Niektoré ženy ani nevedia, na čo majú od štátu nárok, alebo kde môžu hľadať materiálnu pomoc.

Chodia za vami aj viacnásobné mamy. Prečo ony zvažujú interrupciu?

Byť mamou je náročné. Sú prípady, keď majú rýchlo po sebe deti. Môžu byť unavené, alebo finančne to nezvládajú. Sú ženy, ktoré sa tešia do práce po rodičovskej dovolenke a v tom znova otehotnejú. Je normálne, že ženy nechcú riešiť len, komu a čo dajú jesť. A sú aj ženy, ktoré sú jednoducho rozhodnuté, že viac ako dve deti nechcú. Stane sa aj to, že žena otehotnie tretíkrát so svojím mužom a dozvie sa, že má inú partnerku. To už je naozaj vážny prípad. Žijete v harmonickom vzťahu, otehotniete a zrazu príde rana.

Čo poradíte v takom prípade? Má si za každú cenu nechať dieťa?

My ženy nepresviedčame. Žena príde, povie nám, aký je problém, my jej ukážeme riešenia a ona sa rozhodne. Nikdy nemôžeme klientky presviedčať o našej pravde, ani o tom, čo si myslíme, že je správne. Ukazujeme im riešenia a hovoríme o následkoch.

Prichádzajú za vami aj ženy, ktoré už interrupciu podstúpili a potrebujú vašu podporu?

Áno, je to jedna z našich služieb. Ozývajú sa nám mamičky aj po spontánnom potrate, aj po umelom potrate. Máme v poradni zamestnanú psychologičku, prípadne odporučíme ďalších psychológov alebo psychiatrov, ak je to potrebné. Prežívanie pri spontánnom a umelom potrate je v niečom podobné a v ničom iné. Zvyčajne ženy smútia za dieťaťom, vracajú sa im spomienky na zákrok v snoch, majú problém byť v prítomností detí či tehotných žien a iné. Ale prichádzajú niekedy aj vážne problémy, keď žena upadá do depresie či zvažuje samovraždu, lebo nevie uniesť svoju situáciu.

Stretávajú sa tieto ženy s necitlivým prístupom lekárov?

Skôr sa s ním stretávajú po spontánnom potrate. A nejde len o lekárov, ale aj rodinu. Väčšinou žene povedia, že veď to nič nie je, budeš mať ďalšie dieťa. V nemocnici prebehne zvyčajne zákrok vyčistenia a nechajú ju tam samú. Nemajú tam psychickú podporu. Zároveň ale rozumiem aj tomu, že lekári si musia nastaviť hranice, za ktoré zo psychologických dôvodov nemôžu zájsť. Mali by si ale uvedomiť, že pre tie ženy je dôležité nezľahčovanie prežívania aj zo strany lekárov či zdravotníckeho personálu ako aj to, že žena má právo smútiť za dieťaťom, ak to tak pociťuje.

Aj veľa mladých, zabezpečených a usporiadaných ľudí zvažuje, či mať deti a odkladajú rodičovstvo. Ako si potom môžu byť isté mladé, osamelé dievčatá?

Je to hlavne o vnímamí toho páru, čo si predstavujú, že dieťa potrebuje. V minulosti mali ľudia o veľa viac detí a zvládali to. Teraz sú páry, ktoré majú problém postarať sa o jedno dieťa, lebo si myslia, že potrebuje veľa vecí k tomu, aby bolo spokojné. Podľa mňa v prvom rade potrebuje spokojnú mamu a lásku svojich rodičov.

Takže sami si stanovujeme štandardy, ktoré ani nie sú nevyhnutné?

Áno. Ja to vnímam aj skrz to, že mám teraz malé deti a vidím, čo potrebujú. Potrebujú, aby sme im venovali svoj čas. Potom zväčša nepotrebujú ani digitálne pomôcky a veľa hračiek. Je to o osobnom nastavení rodičov.

Denne sa stretávate s príbehmi žien, ktoré naozaj trápi otázka interrupcie. Ako vnímate celú diskusiu o potratoch na Slovensku?

Mám pocit, že diskusia je medzi dvoma tábormi a často akoby zabúdajú na ženy a nenarodené deti, ktorých sa táto téma bytostne dotýka. Tiež mi v diskusiách chýba poukázovanie na zodpovednosť a práva otca dieťaťa. Akoby sa zabúdalo na to, že pri splodení dieťaťa boli dvaja a každý by mal mať právo možno až povinnosti vyjadriť sa, čo ďalej.

Skúsenosť z nášho poradenstva ukazuje, že ženy očakávajú, že sa muž jasne vyjadrí a v ideálnom prípade povie "Neboj sa, nejako to zvládneme". Najhoršie vnímajú odpoveď "Porieš si to sama. Rozhodni sa ako chceš". Na druhej strane sa stáva aj to, že muž chce zachrániť svoje nenarodené dieťa, ale žena je rozhodnutá pre interrupciu a on s tým nemôže nič urobiť.

Zabúdajú na ženy oba tábory?

Celkovo si myslím, že si ani neuvedomujú, čo diskusiami spôsobujú ženám. Neuvedomujú si, či im naozaj pomáhajú.

Je správne upravovať interrupcie zákonmi?

Súčasný potratový zákon na Slovensku je zastaralý. Mal by byť novelizovaný a mali by sa zohľadniť najnovšie medicínske či vedecké poznatky. Ale nie je správne, aby sme v jeden mesiac mali na stole štyri nové návrhy zmeny zákona. Pri takto citlivej téme by mala prebehnúť celospoločenská diskusia a zákonodarci by mali pripraviť jeden dobrý zákon, ktorý by vyhovoval väčšine. Ja sama hľadám odpovede na to, čo je správne, ale hlavne sa pozerám na to, aký dopad to bude mať na samotné ženy a nenarodené deti.

 

 

V čom presne je súčasný zákon zastaraný?

Z dodatkov zákona som sa dočítala, že aj chrípka alebo herpes môžu byť indikáciou na potrat. V dnešnej dobe mi to už príde šialené. Mali by sa upraviť podmienky. A zároveň by som zaviedla do zákona, aby ženy uvádzali dôvod, prečo chcú podstúpiť interrupciu. V súčasnosti sú potraty povolené do 12 týždňa tehotenstva bez udania dôvodu. Keby sa dôvody uvádzali, uvideli by sme, čo presne ženy trápi, aké sú dôvody pre interrupciu a mohli by sme im tak lepšie pomôcť.

Ale štát asi tuší, aké sú najčastejšie príčiny interrupcii. Keby chcel adresnejšie pomôcť, tak môže.

Oficiálne ich štát nevie. Žena sa rozhodne, lekár s ňou vypíše potrebné papiere a ide na zákrok. Ďalšie informácie od samotných žien už štát nemá. Tento rok sme riešili 168 prípadov žien. Pri počte vyše 6-tisíc potratov ročne je to naozaj len malá časť všetkých žien a dievčat. Takže, my vieme len o istom úzkom okruhu problémov, ale tie ďalšie problémy a príčiny potratov nepoznáme. Nevieme, či bol hlavným dôvodom vek, ekonomická situácia alebo nátlak partnera. Chceli by sme to vedieť. Na základe toho môže aj štát lepšie nastaviť systém pomoci tejto cieľovej skupine.

Nepmohlo by ženám viac to, čo robíte vy ako zákazy?

Určite by bolo lepšie, keby štát viac podporoval poradenské centrá. Treba si uvedomiť, že keď niečo zakážeme, bude to mať následky. Môžeme si povedať, že zakážeme potraty, ale chcela by som vedieť, akú pomoc ponúknu ženám. Nie len jednotlivci, ale aj štát. Niektoré ženy budú aj tak hľadať spôsoby, ako podstúpiť interrupciu, otázne je, ako im dokážeme pomôcť. Život ženy sa zmení tak, či tak. Či pôjde na interrupciu, alebo si dieťa nechá. Dôležité je, aby si ona odpovedala, ako bude schopná žiť so svojím rozhodnutím.

Vás založilo v roku 2009 občianske združenie Fórum života, ktoré je striktne proti interrupciám. Nie ste v názorovom rozpore, keď diskutuje so ženami aj o interrupcii?

Stáva sa nám, že nám volajú ženy a pýtajú sa, kde majú ísť na potrat, kde je najbližšia klinika. Na takéto otázky neodpovedáme. Ponúkneme im našu pomoc, povieme, že sa s nami môžu porozprávať o iných možnostiach riešenia neželaného tehotenstva, ale neradíme im, kam majú ísť na potrat. Ani im možnosť interrupcie neponúkame, ale ich rozhodnutie rešpektujeme a dokážeme s nimi ďalej pracovať.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?