18. 12. 2019 07:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Diabetologička: S banánom opatrne, je to kalorická bomba

Podľa lekárky Ľubomíry Fábryovej nás k obezite vedie prostredie, v ktorom žijeme.

Ľubomíra Fábryová.
Ľubomíra Fábryová. Foto: Týždenník Téma/Peter Mayer

Máme prístup ku kaloricky náročnej strave, sme sedaví, nehýbeme sa. Žijeme v prostredí, kde je veľmi veľa stresu a máme málo spánku. Diabetologička a prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie Ľubomíra Fábryová v rozhovore hovorí, že v dnešnej dobe dvíhajú prst aj neonatológovia. Na Slovensku sa vo vysokej miere rodí cisárskym rezom a nekojí sa dostatočne dlho a aj to môže mať vplyv na rozvoj obezity v neskoršom veku.

Dodáva, že strava a pohyb nie sú to jediné, na čom záleží, ak si chceme udržať zdravú váhu. Dôležitá je psychická pohoda a spánok.

V rozhovore sa dočítate aj:
Ako sa meria obezita
Aký systém nám v zdravotníctve chýba
Prečo je dôležitý obvod pása
K akým ochoreniam vedie obezita
Ako sa jej vyhnúť
Či sú horšie sladené nápoje alebo mastné jedlá

Podľa najnovšieho prieskumu OECD trpí obezitou viac ako polovica ľudí a ďalšia štvrtina sa k nej blíži. Týka sa tento problém už aj Slovenska?

Týka sa a veľmi. Základné údaje máme z roku 2012 o populácii ľudí v produktívnom veku. Až 70 percent dospelých mužov a 60 percent dospelých žien spĺňalo podľa tejto štatistiky kritériá pre nadváhu. Každý štvrtý dospelý Slovák a každá štvrtá dospelá Slovenka trpia obezitou. Takže, čísla sú veľmi alarmujúce.

Ako sa meria obezita?

Podľa tzv. BMI, teda body mass index, indexu telesnej hmotnosti. Je to pomer hmotnosti v kilogramoch a výšky v metroch na druhú, takže udáva sa v kg/m2. Nadhmotnosť je definovaná ako BMI >25 kg/m2 ,teda číslo je väčšie ako 25 a obezita je definovaná ako BMI >30 kg/m2. Obezitu môžeme ešte rozdeliť na ďalšie tri kategórie: obezita 1.stupňa do 34,9 kg/m2, druhého stupňa je do 39,9 kg/m2 a nad 40 kg/m2 ide už o obezitu 3.stupňa. Kedysi sa označovala termínom morbídna obezita. Dnes už tento pojem nepoužívame, pretože každá váha, ktorá je nad normu vedie k nárastu rozvoja chronických ochorení, zhoršeniu kvality života a skráteniu života.

Máme na seba ružové okuliare

Obezita je na rozdiel od iných ochorení hneď viditeľná. Predpokladám, že by ju človek mal vedieť hneď podchytiť. Nie je to tak?

Človek by ju mal vedieť podchytiť, ale väčšinou sa to nedeje. Štatistiky vo svete ukázali, že ľudia, ktorí mali nadhváhu sa vnímali tak, že majú normálnu hmotnosť. A tí, čo mali obezitu sa vnímali, že majú "len" nadhmotnosť. Máme na seba pomerne ružové okuliare. Ale máme metódy, ktorými vieme obezitu odmerať. Jedna je spomínaný BMI a druhá je meranie obvodu pása. Ženy by mali mať obvod pása do 80 cm, muži by mali mať obvod pása do 94 centimetrov, s každým centrimetrom nad tento obvod pása taktiež narastá riziko rozvoja chronických ochorení, najmä srdcovo-cievnych a metabolických.

Prečo je dôležitý práve obvod pása?

Mnohými meraniami sa zistilo, že uloženie tukového tkaniva medzi orgánmi dobre koreluje práve s obvodom pása. Kedysi sa hovorilo, že tukové tkanivo je "iba" zásobárňou energie. Dnes vieme, že to tak nie je. Tukové tkanivo vylučuje rôzne látky, ktoré znižujú citlivosť na inzulín, čo vedie k rozvoju cukrovky 2. typu, k rozvoju vážnych porúch metabolizmu tukov, poškodeniu pečene, vedie k srdcovým infarktom a cievnym mozgovým príhodám. Keď je tuku v tele veľa a už sa nemá kam ďalej "rozťahovať", tak sa dostáva do orgánov, kam nepatrí. Do svalov, do pankreasu, do pečene, do srdca, ukladá sa okolo ciev. A produkuje látky adipocytokíny, ktoré zhoršujú metabolickú situáciu v organizme.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: Shutterstock.com/khomkrit sangkatechon
 

Hovoríte, že ľudia majú tendenciu vidieť sa v lepšom svetle. Obvodný lekár na preventívnej prehliadke pacienta váži, merá, dokonca mu meria aj obvod pása. Nedokážu u pacientov ani lekári podchytiť obezitu?

Problém je v tom, že na Slovensku nie je vybudovaný systém, ktorý by sa venoval a zabezpečil prevenciu ochorení, ktoré jednoznačne sú preventabilné. Prevencia rozvoja chronických ochorení je dôležitá pre celú populáciu a najmä pre tú zdravú. Na prevenciu nadväzuje základná starostlivosť. Tá sa má primárne venovať ľuďom, ktorí nadhmotnosť alebo obezitu majú. Obezite ako inému chronickému ochoreniu je najlepšie predchádzať. Čím dlhšie trvá, tým horšie sa dá s ňou bojovať. Keď ju zachytíme v začiatkoch a človeku sa podarí schudnúť, vyhne sa veľkému množstvu problémov.

Pri obezite vám hrozí cukrovka

K akým ochoreniam prispieva obezita?

Ľudia najčastejšie vedia o súvislosti obezity s infarktom srdca, s cievnymi mozgovými príhodani, s nepravidelnosťou srdca, vysokým krvným tlakom, so zlyhaním srdca. Ale obezita má ďalšie dopady. Cukrovka 2. typu narastá spolu s nárastom obezity (hovoríme o diabezite). Má súvis aj s nárastom Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby, dýchacími a spánkovými ochoreniami (syndróm spánkového apnoe). No a v neposlednom rade, obezita súvisí aj s rakovinou pankreasu, pečene, kolorekta, maternice, prsníka, vaječníkov, štítnej žľazy, močového mechúra a obličiek. Ako vidíte, obezita súvisí s takmer každým orgánom v našom tele. V súčasnosti veľa času venujeme prevencii rakoviny hrubého čreva, ktorá je úzko prepojená aj s obezitou.

V akom štádiu za vami pacienti najčastejšie prichádzajú?

Veľmi neskoro. Ale vrátila by som sa k tomu, že na Slovensku neexistuje systém, ktorý by trvalo a systematicky zabezpečil starostlivosť o obéznych pacientov. Cieľom novovytvorenej Slovenskej obezitologickej asociácie je pomôcť s vybudovaním systému starostlivosti o obéznych jedincov na Slovensku. Jednotlivé systémy starostlivosti o obéznych pacientov sa líšia v rámci Európskej únie. My s obdivom pozeráme smerom k Českej republike, kde je systém starostlivosti o obéznych pacientov budovaný už roky a tým samozrejme na úplne inde úrovni ako u nás.

Ako by mal ten systém vyzerať?

Prvú líniu tvoria samozrejme praktickí lekári, ale veľmi dôležité je vytvorenie maximálne vhodných podmienok (časových, materiálno-technických, ale aj finančných). Nestačí povedať len "No, no, no. Máte vysoký BMI, robte s tým niečo." Mali by sa svojmu pacientovi venovať, zistiť ako sa stravuje, ako sa pohybuje, ako spí, akú má hladinu stresu. Podľa toho ďalej pacienta poslať k ďalším špecialistom. Pochopiteľne, že praktickí lekári nemajú čas hodinu riešiť s pacientom jeho jedálny lístok. Ideálne je, keď má po ruke dietológa alebo výživového špecialistu, za ktorým pacienta pošle a oni si už dohodnú pravidlá regulácie jeho stravy.

Rovnako by mal mať k dispozícii trénera, s ktorýmsi pacient dokáže naplánovať vhodnú pohybovú aktivitu. Lekár má mať priestor na to, aby sa mohol venovať ďalším sprievodným ochoreniam. Keď sa to nedarí, praktický lekár by mal mať možnosť poslať svojho pacienta napríklad k diabetológovi, endokrinológovi, internistovi alebo ďalším špecialistom, ktorí sa venujú, alebo mali by sa mli venovať manažmentu obezity. Ďalším stupňom by mali byť obezitologické ambulancie spolupracujúce s ďalšími špecialistami. Vrcholom pyramídy by mali byť centrá pre manažment obezity, kde naozaj nájde človek pomoc aj potom, čo zredukuje hmotnosť, pretože je veľmi dôležité predchádzať zacykleniu a vzniku jo-jo efektu.

Cisársky rez môže viesť k obezite dieťaťa

Niektorí ľudia by vám ale mohli oponovať, že prečo vytvárať drahý a zložitý systém pre ľudí, ktorí sa za svoje problémy môžu sami?

S tým nesúhlasím. Žijeme v obezogénnom prostredí. Máme prístup ku kaloricky náročnej strave, sme sedaví, nehýbeme sa. Žijeme v prostredí, kde je veľmi veľa stresu a máme málo spánku. V dnešnej dobe dvíhajú prst aj neonatológovia. Rozvoj obezity môže zapríčiniť už samostný spôsob pôrodu. Na Slovensku sa vo vysokej miere rodí cisárskym rezom a nekojí sa dostatočne dlho. Dieťa, ktoré je narodené cisárskym rezom má inú črevnú mikroflóru ako dieťa, ktoré prejde pôrodnými cestami. Inú mikroflóru má dieťa, ktoré je dojčené ako dieťa na umelej výžive.

Takže črevná mikroflóra je ten začiatok, kedy sa u malých detí môže začať vyvíjať obezita.

Dalo by sa to tak povedať. Nárast obezity u detí u nás začal o desať až pätnásť rokov neskôr oproti ostatnému svetu. Detská obezita je však obrovským problémom, ktorý sa nevyrieši sám. Zvykne len narastať a prerásť do dospelého veku. A práve tu je dôležitá prevencia. Je to balík problémov, ktoré treba v spoločnosti rozbaliť. Treba začať od pôrodov, cez dojčenie, ďalej pokračovať pohybovými aktivitami detí a vzdelávaním rodín o zdravom stravovovaní.

Hýbu sa naše deti dostatočne?

Rozhodne nie. Podarilo sa pridať do vyučovania deťom hodinu telocviku naviac. Ale čo rieši jedna hodina telocviku navyše v týždni? Je to výzva najmä pre rodičov. Deti majú mať vo voľnom čase dostatok pohybu. Keď sme za našich čias prišli domov zo školy, taška išla do kúta a vonku sme skákali gumu, hrali vybíjanú, bicyklovali sa, hrali futbal či hokej. Toto majú deti robiť.

Pohybovú aktivitiu je potrebné zvýšiť najmä v domácom prostredí. Ale samozrejme aj stravovanie úzko súvisí s rodinou. Obézne páry majú väčšinou obézne deti, lebo takáto rodina žije iným životným štýlom. Príde víkend, idú do nákupného centra do kina, dajú si liter koly a balík pukancov. A pohyb žiadny. Existujú aj štúdie, ktoré ukazujú, že obézni ľudia si hľadajú obéznych priateľov. Je to logické, lebo štíhli ľudia majú iný životný štýl a iný životný rytmus ako obézni.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: Shutterstock.com/lzf
 

Mám pacientov, ktorým pomohla pravidelná chôdza

Vrátim sa ešte k zodpovednosti celej spoločnosti. Hovoríte, že do istej miery naša spoločnosť vedie ľudí k obezite?

Áno, spoločnosť týmto ľuďom veľa dlhuje. Chýbajú nám označenia zdravých potravín (tzv. semafórove značenie potravín: zelenou farbou sú označené potraviny, ktoré majú ideálne zastúpené základné živiny), kalorické hodnoty na potravinách, na jedálnych lístkoch a v reštauráciách. Slovenská strava je vysokokalorická. Bolo by dobré ukázať ľuďom, že koľko kalórii zjedia, toľko pohybovej aktivity musia vykonať. Ak zjedia napríklad mix zeleninového šalátu s nízkotučným cottage chees (250 g - 87 kcal), na spálenie týchto kalórií stačí 17 minút chôdze.

Ale na vyprážaný bravčový rezeň s majonézovým šalátom (250 g - 1006 kcal) je potrebná už aktivita napríklad jedna hodina a 45 minút intenzívneho korčuľovania. Ďalej si vezmime napríklad rôzne outdoorové aktivity. V akom stave sú napríklad cyklotrasy na Slovensku? Tu v Bratislave nejaké sú, ale na niektoré by som sa kvôli bezpečnosti určite nevybrala. Pomocou cyklotrás by sme určite zlepšili pohyb ľudí. Mali by sme budovať parky, v ktorých sa dá cvičiť. U nás, keď je kúsok parku, tak sa dá developerom nech ho zastavajú. A vy potom musíte ísť do fitka, a pritom je príjemnejšie cvičiť vonku ako v uzavretých priestoroch.

Tých problémov je naozaj veľa, ktoré treba začať riešiť, aby sme dokázali zvrátiť tento nepriaznivý stav na Slovensku. Holandsko je svetlým príkladom. V roku 2015 Holanďania oznámili, že sa im podarilo zastaviť nárast obezity. Ale pozrite sa, ako tam ľudia žijú. Osemstotisícový Amsterdam má osemstotisíc bicyklov, ak nie viac. Bicyklujú všetci a aj sám premiér. Jednoducho, spoločnosť by mala investovať do toho, aby sme obezite a iným ochoreniam predchádzali. Už stará medicína nás učila, že vždy je lepšia a lacnejšia prevencia, ako liečba chronicky chorého človeka.

Mám pocit, že v obchodoch je veľký výber sladkostí a často sú lacnejšie ako ovocie a zelenina. Takže prispievajú k obezite aj obchodné reťazce?

Áno. Veľmi dobrú myšlienku povedal prezident Európskej asociácie pre štúdium obezity v rámci stredoeurópskeho kongresu venovaného obezite, ktorý sme organizovali v Bratislave. Pýtali sme sa ho, že čo by bola najlepšia vec pre prevenciu obezity. Odpoveď bola jednoznačná. Prestať konzumovať prisládzané nápoje. Dvojdecový pohár kolového nápoja obsahuje sedem kociek cukru. To je množstvo, ktoré nedokážeme jednoducho zmetabolizovať, akurát si organizmus zaťažíme nadbytočným množstvom energie. Rovnako je to aj s fast foodmi a sladkosťami. Tieto jedlá okrem jednoduchých cukrov obsahujú aj nasýtené mastné kyseliny, ktoré vedú k nárastu cholesterolu.

Dá sa povedať, či sú najhoršie sladkosti alebo sladené nápoje alebo mastné jedlá?

Myslím si, že sú rovnako zlé. Závisí od množstva, ktoré vypijete, alebo zjete.

Predpokladám, že podľa toho, čo jeme sa mení aj zloženie nášho tela. Keď sa stravujeme nezdravo a nehýbeme sa, tak asi máme viac tukov a menej svalov. Prečo na tom záleží?

Existuje zaujímavá štúdia, podľa ktorej ženy od polovice 20. rokov 20. storočia prišli priemerne o sedem kilogramov svalovej hmoty, ale získali také isté množstvo tukovej hmoty. Na váhe sa to prejaví minimálne, ale rapídne sa zmení zloženie tela. Chýba svalová hmota a pribúda tuk. Každý kilogram svaloviny bez toho, aby ste niečo robili spotrebuje sám od seba 70 až 100 kilokalórií denne. Tuková hmota spotrebuje len 4 kilokalórie denne. A to je podstatný rozdiel. Preto je potrebné sa veľa hýbať.

Pohybová aktivita musí byť každodenná. Sval si nepamätá, že ste cvičili včera. Koľkokrát mi prídu pacienti a hovoria, že oni kedysi boli aktívni športovci. No fajn, spomienkový optimizmus je dobrý. Lenže, svalu je jedno, či cvičil pred týždňom alebo pred rokmi. Denne by sme mali urobiť aspoň desaťtisíc krokov. Mojim pacientom hovorím, že je ideálne, keď desaťtisíc krokov prejdú za hodinu svižnou chôdzou. Pre ženy to predstavuje asi päť kilometrov a pre mužov šesť kilometrov.

Máte pacientov, ktorým pomohla chôdza?

Áno a nie jedného. Ale naposledy ma veľmi milo prekvapil muž v strednom veku, ktorý za polroka schudol trinásť kilogramov. Nielenže upravil jedálny lístok, ale začal chodiť z práce domov pešo z centra Bratislavy na Trnávku. To je celkom pekná vzdialenosť každý deň v každom počasí.

V sedavých zamestnaniach by ste mohli mať k dispozícii napríklad steper, mali by ste uprednostňovať schody pred výťahmi. To sú drobnosti, ktoré pomôžu. Sme veľmi sedaví, musíme si to priznať. Je dobré každú hodinu vstať zo stoličky a prejsť sa aspoň na tri-štyri minúty.

Odporúčate aj niečo náročnejšie ako chôdzu?

Okrem chôdze by mal človek trikrát týždenne tridsaťminút aktivity, pri ktorej sa spotí. Ideálna je práca v záhradke, domáce práce, ale aj bicykel, plávanie, či iné športové aktivity.

Za nárastom obezity sa môže skrývať aj depresia

Povedali ste, že sa stretávate s pacientmi, ktorí boli kedysi aktívni športovci a teraz majú nadváhu. Sú v životoch ľudí obdobia, kedy prichádza zlom a zmenia životný štýl?

Tých zlomov môže byť viac. Sobáš, prvé dieťa, druhé dieťa, možno aj tretie. Po každom dieťati naberá žena nejaké kilá. Potom príde menopauza a to je ďalší "problém". Ale u niektorých to môže byť zmena zamestnania, alebo budovanie kariéry. Niektorým na kariére záleží a venujú sa jej aj dvanásť hodín denne. Alebo sa môže človeku stať úraz či dostane závažné ochorenie a nemôže vykonávať žiadne pohybové aktivity. K priberaniu vedie aj prestanie fajčenia. Dôležité je, aby sme nedopustili taký nárast obezity, aký vidíme v Extrémnych premenách. Nápomocná môže byť rodina, ktorá dbá o zdravie blízkych a upozorní nás na to, že naozaj už s takýmto priberaním na hmotnosti niečo nie je v poriadku.

Aké máte pocity, keď vidíte ľudí v Extrémnych premenách?

Nie je to veľmi dobrý pocit, že sa títo ľudia prepracovali do takéhoto štádia obezity. Okolo týchto ľudí existuje rodina, ktorá ich tiež mohla nasmerovať. A možno aj nasmerovala, ale nevzali si to k srdcu. U obéznych ľudí je problém aj ten, že sa často za nárastom obezity skrýva depresia či rôzne nespracované psychické problémy. Títo ľudia potrebujú aj psychológa, ktorý ich nasmeruje k zmene a nájdeniu pozitívneho vnímania života. Často sa bez takejto pomoci dostávajú do bludného kruhu, že aj sa im podarí schudnúť, ale niečo sa im v živote znovu pošramotí a oni do toho znova spadnú a znova priberú. Toto zacyklenie je pre nich nahoršie.

Stalo sa vám, že to váš pacient úplne vzdal?

Áno, stáva sa to. Vtedy sa ja spytujem, či som na neho nekládla veľké nároky. Každému pacientovi venujem obrovskú energiu. Keď to vzdá, tak zahadzuje aj môj čas, ktorý som mu darovala. Ale musím povedať, že mám aj pacientov, ktorí sa chopia príležitosti a veľmi sa snažia. Už na prvej kontrole dokážem odhadnúť spoluprácu pacienta do budúcnosti. Ten spolupracujúci má už na prvej kontrole menej kíl a s tým ide aj jeho pocit, že sa cíti podstatne lepšie.

Majú obézni ľudia tendenciu zhadzovať svoju chorobu na niečo zvonku?

Bežná slovenská veta je: "Viete, my to máme v rodine." Ale v rodine sa nededí obezita, ale návyky a životný štýl.

Musíme sa sladených nápojov a fast foodov úplne vzdať, alebo si ich môžeme občas dopriať?

Občas si môžeme dopriať aj niečo nezdravé. Ale obézni ľudia majú často prednadstavenú reguláciu chutí na sladké a mastné jedlá. Keď zredukujú hmotnosť a prejdú na zdravšiu stravu, tak im aj klesne chuť na tú "starú" stravu. Takže, nehovorím, že nikdy. Ale nemôže byť tých príležitostí veľa.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: shutterstock.com/Syda Productions
 

Jedlo päťkrát denne a najmä veľa zeleniny

Ako by mala vyzerať ideálna strava?

Mali by sme mať raňajky, desiatu, obed, olovrant a večeru. Veľa sa hovorí o tom, že kľudne stačia aj tri jedlá denne. Naozaj to závisí od našich preferencií. Samozrejme, keď jeme častejšie, tak by to mali byť menšie porcie. Na raňajky odporúčam chlebík veľký ako vaša dlaň, asi centimeter hrubý, na to tvaroh alebo cottage cheese, plátok šunky, plátok syra s nižším obsahom tuku v sušine, k tomu hlávkový šalát, rajčina, paprika, reďkovka, uhorka, kapusta, zelenina aká vám napadne.

Mali by sme zjesť denne asi 400 gramov surovej zeleniny, takže to si môžete rozdeliť počas dňa, ako vám vyhovuje. Na desiatu odporúčam ovocie, čiže jablko, mandarinku alebo pomaranč. Ale pozor, banán je kalorická bomba, takže odporúčam len polovicu banánu. Alternatívou je biely jogurt. Na obed sú dobré husté zeleninové polievky bez zápražky a cestovín. Hlavné jedlo môžete mať mäso, ale polovicu taniera by mala zaberať zelenina.

Dva až trikrát do týždňa odporúčam rybu, ale na prírodný spôsob, čiže nie vyprážanú rybu s majonézovým šalátom. Môžete to striedať s kuracím, morčacím či teľacím mäsom. K tomu malú prílohu ryže či zemiakov, alebo cestoviny so zeleninou. Na olovrant znova niečo malé (podobné ako na desiatu). Na večeru dospelý človek nepotrebuje varené jedlo, takže môžeme to, čo sme jedli napríklad na raňajky. Dôležité je však, že by sme nemali večerať neskôr ako po 18. hodine. A najmä by sme nemali pomedzi tieto jedlá zobkať niečo iné. Orechy odporúčam vlašské a maximálne za hrsť denne. Arašidy a chipsy neodporúčam vôbec.

A čo sa týka pohybu, ako som už spomínala, päť kilometrov denne pešo. Super je bicykel, plávanie, steper, točňa. Mnohí pacienti sa vyhovárajú na to, že nemajú čas na cvičenie a šport. Dá sa vymyslieť jednoduchá zostava cvikov, ktorú si vieme zacvičiť, napríklad počas večerných správ.

Spomenuli ste, že dôležitý je aj spánok. Koľko by sme mali spať?

Ideálnych je osem hodín, ale dôležitá je kvalita spánku. Okolo nás je veľa svetelného šumu, najmä v noci. Pre spánok je ideálna dobre vyvetraná a zatemnená miestnosť. Ďalším faktorom ovplyvňujúcim nárast obezity je chronický stres. Mnohokrát sa pacienti pýtajú, ako spracovať stres. Bohužiaľ, na to nemám jednoznačnú radu. Stresu je čoraz viac a každý sa ho musí naučiť nejakým spôsobom zvládať. Jednou z možností je práve zvýšená pohybová aktivita, pri ktorej dochádza k zvýšenému vyplavovaniu endorfínov, "hormónov šťastia", ktoré vedú k lepšej nálade a to nás môže viesť k pozitívnejšiemu mysleniu.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?