20. 06. 2020 07:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Ďuriš Nicholsonová: Matovič nakoniec vždy urobil presne to, čo navrhoval Sulík

Podľa europoslankyne sa Kresťanská únia snaží zviditeľniť. Slovensko už pociťuje lobby cirkvi.

Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Lucia Ďuriš Nicholsonová. Foto: TASR

O pár dní uplynú tri mesiace od vzniku novej vlády Igora Matoviča (OĽaNO). Kým o Borisovi Kollárovi (Sme rodina) premiér hovorí, že sa mu s ním dobre spolupracuje, s Richardom Sulíkom (SaS) už mal niekoľko ostrých výmen názorov.

Ako sa na aktuálnu situáciu pozerá z europarlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS), ktorá neraz svojmu straníckemu šéfovi na sociálnych sieťach kryla chrbát? Ako hodnotí vládu, ale aj ministerstvo práce, z ktorého už stihol odísť Jozef Mihál a v ktorom Sme rodina vytvorila pre svoju poslankyňu Petru Krištúfkovú novú stoličku?

V rozhovore sa dočítate aj:
Čo najviac kritizuje na súčasnej vláde
Ktoré opatrenia počas epidémie boli sporné
Či je Richard Sulík dostatočne aktívny
Prečo si myslí, že Slovensko pociťuje lobby katolíckej cirkvi
Ako sa správa Kresťanská únia
Akú prácu zatiaľ odviedol minister práce Milan Krajniak

Momentálne pôsobíte ako europoslankyňa, no k domácemu dianiu sa pravidelne vyjadrujete. Vo svojich videách na Facebooku ste často aj kritická k súčasnej vláde. Prečo?

Europoslanci nemajú zakázané vyjadrovať sa k vnútropolitickým témam. Ja to robím najmä vtedy, keď vidím rozdiel medzi úrovňou a argumentmi debaty na európskej úrovni a na domácej úrovni. Kritická som bola k rozhodnutiam vlády ohľadne cezhraničných pracovníkov, pendlerov a prihraničných občanov počas pandémie, ale nie účelovo. Na európskej úrovni zastávam funkciu šéfky parlamentného výboru pre zamestnanosť, a teda téma pohybu cezhraničných pracovníkov počas krízy patrí do môjho portfólia.

Iniciovala som, aby Európska komisia vydala jednoznačne usmernenia pre členské štáty, ako umožniť cezhraničným pracovníkom bezpečne pendlovať za prácou. Komisia to urobila a Slovensko bolo jednou z mala krajín, ktorá konala v rozpore s odporúčaniami EK, čo veľmi silno zasiahlo desaťtisíce našich cezhraničných pracovníkov - opatrovateľky, lodníkov, kamionistov a podobne. Mala som na stole prípady opatrovateliek, ktoré boli dlhodobo oddelené od svojich rodín, ktoré osem týždňov v kuse strávili za hranicami s klientom, lebo sa báli štátnej karantény, mali negatívne testy a aj tak museli ísť do štátnej karantény. Často išlo o ženy samoživiteľky, ktoré sa dva mesiace nevedeli dostať k svojim deťom. Bolo mojou povinnosťou na to upozorňovať.

To, že je SaS súčasťou vlády, ešte neznamená, že si prestanem robiť svoju prácu alebo že prestanem upozorňovať na iracionálne rozhodnutia. To isté sa týkalo aj obetí domáceho násilia. Už na začiatku lockdownu som upozorňovala príslušných ministrov, aby urobili opatrenia, ktoré by pomohli zastaviť nárast prípadov domáceho násilia. Od aplikácie na jednoduché nahlasovanie prípadov, po možnosť nahlásiť to napríklad v lekárni, ako to urobili vo Francúzsku až po vytvorenie kapacít napríklad v prázdnych hoteloch na ubytovanie týraných žien a deti. Veľa členských štátov urobilo tieto opatrenia už na začiatku lockdownu, my sme zaspali.

Reflektovala to vláda?

Myslím si, že naša vláda reagovala pri korone veľmi rýchlo a naši občania veľmi zodpovedne, napriek tomu, mali niektoré opatrenia negatívny dopad na signifikantný počet ľudí.

Čo by ste súčasnej vláde najviac vytkli?

Myslím, že celkovo sa jej darí ako boj so samotnou pandémiou, tak aj boj s jej dôsledkami, najmä ekonomickými. Možno by som poradila sústreďovať sa viac na najzraniteľnejšie skupiny, na seniorov, ktorí zostali počas korona krízy celkom osamotení, nemohli komunikovať ani cez online médiá, posilnila by som terénnu sociálnu prácu opatrovateliek. Rovnako aj samoživitelia to mali veľmi ťažké, keď sa mali starať o dieťa aj si udržať zamestnanie, čo je nemožné. Štát by mal pomôcť týmto ľuďom fungujúcimi službami.

Zvládajú to iné krajiny lepšie?

V Bruseli pre takýchto rodičov otvorili škôlky a školy, kde bolo v samostatných triedach pár detí za prísnych podmienok. Opatrenia proti domácemu násiliu som spomínala, tam sme trochu zaspali dobu. No a napokon, tých schém štátnej pomoci pre SZČO, zamestnancov, podniky malo byť viac a mali sme ich poslať na Komisiu skôr. V porovnaní s ostatnými členskými štátmi sme podali na začiatku len jednu schému štátnej pomoci a ešte k tomu medzi poslednými, takže k ľuďom a k firmám postihnutých krízou sa pomoc dostala neskoro.

Predsedníčka Výboru EP pre zamestnanosť Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Predsedníčka Výboru EP pre zamestnanosť Lucia Ďuriš Nicholsonová. Foto: © European Union 2019 - Source:EP/Mathieu CUGNOT
 

Bolo ju byrokraticky náročné získať a v porovnaní s inými štátmi, bola aj veľmi nízka. Dala by som to za vinu ani nie ministrom, ale úradníkom, ktorí sú zabetónovaní na ministerstvách a vymýšľajú byrokratické prekážky, aby sa ľudia k peniazom z EÚ dostali len ťažko, lebo na každého sa pozerá ako na potenciálneho zlodeja. Toto je veľmi nesprávny a unikátny postoj v rámci EÚ a musíme sa ho rýchlo zbaviť, ak chceme efektívne vyčerpať miliardy, ktoré v krátkom čase od Únie dostaneme.

Inak, som veľmi hrdá na pôsobenie ministrov za SaS: Sulíka, Gröhlinga a Korčoka, a tiež na našich štátnych tajomníkov, menovite Martina Klusa a Moniky Filipovej. Z ostatných by som ocenila najmä prácu ministerky Kolíkovej, je dôsledná a presadzuje dôležité reformy.

Čo ukázala epidémia koronavírusu o Igorovi Matovičovi ako premiérovi?

Že je to ten istý Igor Matovič, ako sme ho poznali z poslaneckých lavíc: emotívny a bojovný, ktorý keď rúbe les, nehľadí na triesky. Je to OK, len občas je lepšie spomaliť, porozmýšľať a držať sa viac faktov ako emócií.

Na začiatku to škrípalo medzi Matovičom a Richardom Sulíkom. On sa vraj poučil z pádu Radičovej vlády a nechce byť za "rozbíjača". Je Sulík príliš krotký?

Sulík je hlasom zdravého rozumu vo vláde Igora Matoviča. Pôsobí veľmi rozvážne a štátnicky a nerieši nejaké smiešne prekáračky v čase, keď Slovensko tak ako okolitý svet čelí jednej z najväčších kríz v dejinách. Sulík vidí dopredu. Vie, v akej ekonomickej kríze sa ocitneme v krátkej budúcnosti a pracuje na riešeniach, drží sa čísel a faktov a tak to má byť.

Mal by viac hovoriť o veciach, ktoré sa jemu alebo strane SaS nepáčia?

Nie, správa sa zodpovedne a mne sa to páči. Vo veciach, ktoré sa týkajú jeho rezortu, sa vedel ozvať, vyargumentovať a presadiť svoju pozíciu. Aj keď sa Sulíkovým riešeniam Matovič vzpieral, napokon vždy urobil presne to, čo navrhoval Sulík. To je dobre, že vedia takto spolupracovať.

Kritizovali ste aj zatvorené obchody v nedeľu, ktoré sa otvoria až tento víkend. Sú podľa vás korona-opatrenia v súlade so zákonom?

Nekritizujem to len ja, ale celá armáda odborníkov, ktorí sa pozreli na čísla z analýz regulácie predaja z iných krajín. Tie čísla hovoria jasne: je to neekonomické, obmedzuje to ako spotrebiteľa, tak aj obchody a predavačov, predavačky, vytvára to nefér súťaž medzi online obchodmi a kamennými obchodmi, berie to možnosť predavačkám privyrobiť si peniaze predajom v nedeľu. Vytvára to dve kategórie rodičov, keďže kopec otcov a matiek bude musieť byť v nedeľu v práci a je to zbytočný zásah štátu do života jednotlivcov a rodín. Prečo je horšie tá rodina, ktorá trávi nedeľu v obchodnom centre ako tá, ktorá ju trávi v prírode alebo v kostole? Vidím za tým lobby katolíckej cirkvi, ktorá má v područí časť vlády a tá sa potom neriadi číslami a faktami, ale ideológiou. Toto vnímam ako problém.

V jednom videu ste dvihli varovný prst, že sa začíname približovať k Poľsku. Súvisí to približovanie s lobby katolíckej cirkvi?

Všimla som si to nielen ja, ale aj niektorí kolegovia z iných členských štátov a zahraniční novinári. K Poľsku sa približujeme diskusiami o sprísňovaní interrupcií, o sprisňovaní umelého oplodnenia a v tomto kontexte aj debatou o zrušení nedeľného predaja.

Prednedávnom ste v relácii Na telo diskutovali aj s Annou Záborskou a Monikou Beňovou o interrupciách. Čo hovoríte na úroveň debaty o interrupciách na Slovensku?

Že nemá úroveň, lebo tí, ktorí chcú sprísňovať interrupcie, nepoužívajú argumenty založené na faktoch, ale na ideológii. Tému nastolili umelo len preto, aby sa zviditeľnili a aby plnili sľuby katolíckej cirkvi.

Stretávate sa s touto diskusiou aj v Európskom parlamente? Vníma Únia naše debaty?

Zatiaľ by som nepovedala, že by vnímala tieto debaty Únia, ale skôr jednotlici z iných členských štátov, napríklad europoslanci. Téma obmedzenia interrupcií na európskej úrovni nerezonuje, lebo to nie je skutočná téma. Na európskej úrovni sa poslanci držia viac čísel a tie hovoria o klesajúcom trende interupcií vo väčšine členských štátov. Okrem toho, interrupcie sú výlučnou kompetenciou členských štátov. O čom ale na európskej úrovni debatujeme, to je napríklad dôležitosť sprístupnenia všetkých služieb reprodukčného zdravia pre všetky sociálne vrstvy obyvateľstva, teda aj antikoncepcie.

Veľa sa diskutuje aj o "čistkách", ktoré robí nová vláda. Minister zdravotníctva Krajčí odvoláva riaditeľov nemocníc či štátnej poisťovne, OĽaNO najnovšie prišlo s nápadom nominovať šéfov okresných úradov. Sú kroky vlády dostatočne transparentné?

Robili to tak všetci ministri, že dosadzovali a dosadzujú svojich ľudí na kľúčové pozície, lebo potrebujú mať tím, na ktorý sa môžu spoľahnúť. Ak roky tvrdíme, že za súčasný stav zdravotníctva môžu predchádzajúce vlády Smeru, ľudia vo vrcholných pozíciách v rezorte sú spoluzodpovední za jeho stav. Podľa mňa aj tí, ktorí sa hrajú na výberové konania, v skutočnosti dosadzujú cez hru na transparentnosť svojich ľudí na kľúčové pozície. Problém nastane iba vtedy, keď nahradíte lepšieho horším. Ale napríklad pri VšZP mám veľmi pozitívnu skúsenosť s novým generálnym riaditeľom. Iniciatívne chce začať riešiť problém kategorizácie liekov, lebo aj on si uvedomuje, že nie je normálne, aby slovenskí onkologickí pacienti nemali prístup až k 65 percentám inovatívnych a moderných liekov, ktoré schválila Európska lieková agentúra. Keďže to kritizujem na európskej úrovni, pán riaditeľ Strapko mi sám ponúkol, aby sme sa k tomu stretli. Mám z neho veľmi dobrý pocit.

Druhá vec je, že OĽaNO chce obsadiť posty všetkých prednostov Okresných úradov. To sa mi nepáči, lebo sú medzi nimi aj, povedala by som, sporné nominácie, ľudia s problémovým backgroundom. Tu by som bola na mieste OĽaNO veľmi opatrná, lebo prednostovia sú na úradoch kľúčoví ľudia a na regionálnej úrovni vedia veľa ovplyvniť. Zároveň, ľudia v regiónoch sa medzi sebou dobre poznajú, takže pri každej spornej nominácii spozornejú a sú na to veľmi citliví. Práve na základe týchto nominácií na prednostov dokážeme regióny buď presvedčiť, že sme vláda zmeny alebo aj zlyhania. Dúfam, že sa to nestane.

Na debatu o prednostoch okresných úradov Boris Kollár reagoval, že ak si OĽaNO "vezme" všetky okresné úrady, Sme rodina chce všetky stavebné odbory. Čo by chcela SaS?

SaS má tri rezorty a plne sa sústreďuje na to, aby v nich obstála čo najlepšie. Nemáme veľké oči a nejde nám o moc, ale o poctivú robotu pre voliča. Zároveň, nepotrebujeme vytvárať ani získavať žiadne trafiky pre našich členov. Tu by som našich koaličných partnerov možno len upozornila, že s veľkou mocou prichádza veľká zodpovednosť, tak pevne verím, že si to pri obsadzovaní všetkých tých postov v regióne uvedomujú.

Je v poriadku takto viesť debatu o úradoch, ak sa strana OĽaNO celých desať rokov stavala do pozície bojovníka proti korupcii?

SaS bola pri téme debát o politických nomináciách vždy zdržanlivá a racionálna. Igor Matovič proti politickým nomináciám veľmi vehementne bojoval. Zdá sa, že teraz vyhodnocuje situáciu odlišne.

Situácia vo vláde bola mierne napätá aj na jej úplnom začiatku. Jozef Mihál po pár dňoch odišiel z ministerstva práce. Odišla odtiaľ aj dlhoročná šéfka Odboru rodovej rovnosti Oľga Pietruchová. Ako zatiaľ vedie Milan Krajniak tento rezort?

Nemám dostatok informácií o tom, ako minister Krajniak vedie ministerstvo. Poznám ho z parlamentu a tam pri témach, ktoré neboli ideologické, zvykol dobre argumentovať a držať sa faktov. Je ale podľa mňa neprípustné, aby do činnosti ministerstva púšťal konferenciu biskupov, ako to tvrdí pani Pietruchová. Okrem jej tvrdenia však nemám takéto dôkazy, takže neviem, nakoľko a či vôbec konferencia biskupov ovplyvňuje činnosť ministerstva.

Minister práce Milan Krajniak.
Minister práce Milan Krajniak. Foto: Úrad vlády SR
 

K sociálnym otázkam máte blízko, dokonca sa chvíľu debatovalo, či by ste neboli vy ministerkou práce. Bolo správne dať tento rezort strane Sme rodina? Obklopuje sa minister odborníkmi?

To, či to bolo správne, ukáže čas a zhodnotenie činnosti ministra, ale to sa bude týkať hodnotenia činnosti vlády a teda všetkých ministerstiev. Poznám štátnu tajomníčku ministerstva, pani Gaborčákovú a o nej som presvedčená, že je odborníčka na sociálne služby.

Vláda vytvorila nový úrad splnomocnenca pre podporu rodiny a na jej čele bude Petra Krištúfková zo Sme rodina. Potrebujeme tento úrad a je nominácia Krištúfkovej dobrý krok?

Osobne si myslím, že tento úrad nepotrebujeme. Najmä, ak minister práce chce poupratovať rezort a nastaviť proklientský prístup na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak by sa toto stalo, nepotrebujeme vytvárať trafiku splnomocnenca. Pani Krištúfkovej ale držím palce.

Neľutujete, že ste ostali v Európskom parlamente? Nemyslíte, že by ste vedeli viac tlačiť na vládu, ak by ste boli v Národnej rade?

Nie, nemyslím si to, V Európskom parlamente zastávam veľmi doležitú funkciu predsedníčky výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a snažím sa témy, ktoré rezonujú na európskej úrovni, posúvať aj na Slovensko. Som v živom kontakte s našimi ministrami, pozorne sledujem dianie na Slovensku a snažím sa k niektorým mne blízkym témam vyjadrovať.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?