16. 07. 2020 10:20 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Mám Aspergera a toto sú veci, ktoré mi prekážajú. Odborníčky radia, ako rozumieť autistickým deťom

Deti s autizmom sa zvyčajne nevedia zapojiť do hry a nerozumejú vtipom či satire.

Deti s Aspergerom sú zvyčajne nadané, no potrebujú špeciálny prístup.
Deti s Aspergerom sú zvyčajne nadané, no potrebujú špeciálny prístup. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Deti s Aspergerovým syndrómom už nie sú ničím nezvyčajným a skrytým. V roku 2018 sme na Slovensku evidovali 4378 detí s rôznymi poruchami psychického vývinu.

Aspergerov syndróm je porucha autistického spektra, ktorá nie je viditeľná na prvý pohľad. Problémy zvyčajne vyvoláva v škôlke, škole či v inom kolektíve. Špeciálne pedagogičky Eva Gelányiová a Tatiana Michalovičová pripravili príručku pre učiteľov a rodičov, ako deti s Aspergerom premýšľajú a vnímajú okolie. Môže im to pomôcť lepšie týmto deťom rozumieť a spolupracovať s nimi.

Špeciálna pedagogička v súkromnom centre špeciálnopedagogického poradenstva v Leviciach Eva Gelányiová hovorí, že v ich centre má tretina detí diagnostikovaný Asperger.

„Podnetom pre spracovanie mini príručky boli najmä rozhovory s rodičmi, učiteľmi a tiež s asistentmi učiteľov, ktorí vyjadrili potrebu pomoci, ako pochopiť a pracovať s týmito deťmi. Chcú, aby deti s Aspergerom boli pochopené a prijaté a mohli sa vzdelávať primerane svojim oslabeniam," hovorí Gelányiová.

TIP: Má syna s Aspergerom: Bozky a objatia nevníma, lásku pociťuje, keď sa zaujímam o jeho záľuby.

Chcete mi pomôcť? Zavolajte ma hrať futbal

Pedagogičky v príručke vysvetľujú, že spoločnými črtami ľudí s Aspergerovým syndrómom a ostatného autistického spektra sú absencia intuície v oblasti sociálnej interakcie, komunikácie, stereotypné záujmy a zmyslová hypersenzitivita, predovšetkým citlivosť na nečakané zvuky či hluk.

Upozorňujú, že tieto deti nemajú problémy s vývinom reči, naopak, vyvíjajú sa normálne, akurát sú málovravné. Majú svojský tón reči, napríklad znejú, ako by prednášali, nevedia šepkať v situáciách, keď sa to od nich vyžaduje, alebo používajú svojské frázy naučené z kníh.

Príručka je prerozprávaná chlapcom Aladárom s Aspergerovým syndrómom (AS). „Ja som Aladár. Som Asperger. Mám Aspergerov syndróm. Ja Aladár Asperger vám teraz poviem, ako žijem s Aspergerom ja. Tento druh autizmu znamená, že mozog spracováva veľmi dobre niektoré informácie, napríklad fakty alebo čísla, ale mozog má problém spracovať ten typ informácií, ktoré mi pomáhajú dávať správny význam tomu, čo si ľudia myslia, cítia a čo hovoria. AS je na celý život, ale časom sa možno naučím to, čo je pre ostatných ľudí prirodzené. Ide to jednoduchšie, ak mám okolo seba ľudí, ktorí mi pomáhajú," hovorí chlapec na úvod.

Vysvetľuje, že má dobrú pamäť. O témach, ktoré ho zaujímajú, si dokáže zapamätať aj detailné informácie. Naopak, nedokáže čítať z tváre ľudí a teda nerozumie, čo cítia, či čo si myslia.

„Môže to vyzerať, že sa nechcem hrať s deťmi na ihrisku, ale niekedy jednoducho neviem, ako nadviazať rozhovor alebo ako sa zapojiť do hry. Ak povzbudíte iné deti, aby ma pozvali zakopať si do lopty, alebo si zahrať basketbal, poteší ma, že patrím medzi nich," hovorí Aladár.

Opisuje ďalšiu konkrétnu situáciu: Ak kamarátka spadne z kĺzačky, začne sa smiať. Nie preto, že by sa tešil, že si ublížila, ale preto, že jednoducho nevie, ako v takej situácii reagovať, pretože sa stala nečakane.

„Možno ste si niekedy všimli, že sa pri rozhovore od vás odvrátim, aby som sa vám nemusel pozerať do očí. Neznamená to, že vás nepočúvam, alebo že nemám o konverzáciu záujem, ale cítim sa zmätene alebo nepríjemne, keď sa pozerám ľuďom do tváre. Aj keď rozumiem významu slov, ktoré niekto hovorí, často nedokážem z tónu hlasu rozpoznať ich skutočný zmysel. Ja, Aladár, reči tela nerozumiem, a tak neviem, čo si druhí myslia, čo cítia. Jednoducho to prirodzene neviem, musím sa to učiť."

Rovnako nerozumie vtipom, irónii a sarkazmu, metaforám a všetkým výrazom, ktoré majú aj prenesený význam.

Praktické rady pre učiteľov

Aladár vysvetľuje, že mu veľmi pomáha, ak má napísané na papieri, čo sa ide robiť. Je to pre neho lepšie, ako keď mu to len niekto povie. Rovnako mu pomôže, keď mu ukážete, ako má niečo robiť, ako keď mu to len slovne opíšete.

„Ak mi chcete ukázať niektorý pohyb, vysvetlite mi to viackrát a stojte tak ako ja, nie zrkadlovo. A najlepšie, keď sa to učíme spolu pred zrkadlom," dodáva.

Pedagogičky pripravili aj stručný návod pre učiteľov a učiteľky v škôlkach a školách. Prostredníctvom chlapca Aladára popisujú, aké činnosti má rád, čomu naopak vôbec nerozumie a nechce robiť.

„Často mi hovorili: ‚Výborne, zase si nič nezjedol!' Bol som z toho zmätený - sú radi, že som nič nezjedol? Mama mi doma hovorí, že keď nebudem jesť, budem chorý. No a v škôlke ma za to pochválili. Tak ako to teda je?!" Pýta sa zmätene.

Súvisí to so spomínanou iróniou, ktorú autisti nechápu. Rovnako mu prekážajú niektoré jedlá, napríklad vajíčková nátierka, pretože má výraznú vôňu. Nerád kreslí, pretože to, čo nakreslí, sa nikdy nepodobá na to, čo mal nakresliť a na papieri vidí iba nezmyselné čiary.

V škole odporúča učiteľom, aby ho vždy oslovili predtým, než mu dajú nejakú úlohu. Napríklad: „Aladár, prosím ťa, podaj mi knihu!" A nie: „Podaj mi knihu, Aladár!" Tiež by mali hovoriť v krátkych vetách a zrozumiteľne.

Aj ohľadom hier má niekoľko požiadaviek: „Neponáhľajte sa, keď vysvetľujete pravidlá hry. Možno budem potrebovať upozorniť, keď som v hre na rade. Nehnevajte sa, ak hru nepochopím na prvýkrát. Ak budete meniť plán hry, dajte mi to vopred vedieť."

Upozorňuje, že má citlivý sluch, a preto by ste na neho nemali kričať, potrebuje fixný rozvrh, prekáža mu veľa textu. Má aj odporúčania, ktoré možno učiteľov prekvapia: „Niekedy sa viem lepšie sústrediť na výklad učiva, ak sa nepozerám na učiteľa a nepíšem si poznámky. Vtedy sa sústreďujem len na výklad a pamätám si ho. Ak mi chcete zadať pokyn, formulujte ho konkrétne. Nie: „Uprac si okolo seba!" Ale: „Aladár, zahoď papiere do koša!"

Keď už má Aladár za sebou ťažký deň v škole, potrebuje si oddýchnuť. A to dokáže najlepšie, keď je osamote. Občas sa potrebuje uzavrieť do svojho tichého a pokojného sveta. Vtedy sa sústredí, rozmýšľa a je mu dobre.

Pedagogička Gelányiová si myslí, že pre deti s Aspergerom, u ktorých sú diagnostikované dobré až veľmi dobré intelektové schopnosti, je najlepšie, ak sa vzdelávajú v bežných triedach a majú individuálny program a učiteľ má asistenta.

Sú však aj deti, ktoré okrem autizmu trpia aj iným postihnutím. V takých prípadoch je podľa Gelányiovej lepšie individuálne vzdelávanie či špeciálna škola.

Celú príručku si môžete stiahnuť na TOMTO odkaze.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?