10. 10. 2020 07:00 | BRATISLAVA/Rebeka Kosečeková

Erika Mokrý porazila rakovinu. V tehotenstve teraz musí bojovať s koronavírusom

Slovenka žijúca vo Francúzsku pred rokmi založila blog, na ktorom pravidelne písala o živote s onkologickým ochorením.

Erika Mokrý.
Erika Mokrý. Foto: Archív E. M.

„V živote sa človek ocitá v rôznych situáciách. Každá z nich ovplyvní jeho fungovanie, postoj alebo pohľad na život. Niektorá viac, iná menej. Rovnako to fungovalo a funguje aj u mňa,“ hovorí Erika Mokrý, Slovenka žijúca vo Francúzsku.

Pred viac ako troma rokmi, na jej 28. narodeniny, jej diagnostikovali rakovinu prsníka. Ako sama tvrdí, zastihla ju nepripravenú. Namiesto letargie však začala byť aktívna a rozhodla sa o svojom príbehu hovoriť nahlas.

„Naučila som sa pozerať na svet tak trocha inak, vnímať život ako taký, vážiť si sama seba, mať sa rada. Ale hlavne, vážiť si silu okamihu. Pretože tá je nesmierne vzácna. Ako aj to, že sa dokážem nadýchnuť. Tu a teraz,“ hovorí.

A práve názov „Tak trocha inak“ dostal Erikin blog, v ktorom opisovala, ako vyzerala jej liečba. Nešlo ani tak o riadky plné strachu, práve naopak. No hlavnou témou blogu nie je primárne rakovina. Chorobu sa jej totiž podarilo úspešne poraziť. Prihovárať sa svojim priaznivcom však neprestala. Podelila sa aj o radostnú novinu, že s manželom čakajú vytúžené bábätko. Radosť vystriedal strach, nakoľko pred pár dňami priznala, že jej potvrdili koronavírus.

Dieťa je podľa lekárov v bezpečí

Príznaky sa prvotne objavili u Erikinho manžela ešte pred začiatkom uplynulého víkendu. Išlo však len o bolesť hrdla, nič viac. „Avšak keď zostal v nedeľu v posteli so slovami, že mu nie je dobre, bolo mi viac ako jasné, že niečo nie je v poriadku. Za posledných 13 rokov nebol totiž ani raz chorý, ani raz prechladnutý. A zrazu sa sťažoval na bolesť hrdla, svalov, mal zimnicu a každý pohyb mu spôsoboval obrovský problém a bolesti,“ opisuje.

Po telefonickej konzultácii navštívili ošetrujúcu lekárku, ktorá sa rozhodla odporučiť Erikinmu manželovi test na koronavírus. „Keďže ja som nemala žiadne príznaky, dohodli sme sa, že test podstupovať nebudem. A následne sa podľa výsledkov rozhodneme, čo ďalej,“ hovorí.

Stav manžela sa začal ešte zhoršovať, stratil čuch aj chuť, pridružil sa mu aj neustupujúci kašeľ. Test podstúpil v utorok predpoludním a výsledky dostal po necelých siedmich hodinách.

„V utorok večer nás naša lekárka kontaktovala a vysvetlila ďalší postup, rovnako sa pýtala aj na zdravotný stav môjho manžela a aj ten môj. Ja som už vtedy začala pociťovať prvé príznaky ako bolesti celého tela a objavil sa u mňa aj kašel. Rezervovala som si teda najbližší mozný termín na test. Už vtedy nám bolo viac ako jasné, že pozitívna budem aj ja, čo sa aj potvrdilo,“ pokračuje.

Symptómy koronavírusu však nie sú u Eriky a jej manžela rovnaké. Rovnako je iná aj ich intenzita. „Dovolím si tvrdiť, že manžel má omnoho horší priebeh ochorenia. A hoci sa mnohí smejú, že chlapi sú citlivejší aj na soplík, a preto to tak prežíva, nie je to tak. Videla som môjho manžela zvládať náročnú bolesť spôsobenú pri športe ako aj pracovné úrazy, ale to, v akom stave je teraz, je neporovnateľné,“ tvrdí.

Našťastie sa mu týždeň po objavení prvého príznaku začal stav zlepšovať. „U mňa pretrváva kašeľ a pridružila sa nádcha. No nie taká klasická, akú poznám a akú som mala niekoľkokrát. Toto je úplne iné,“ opisuje príznaky nákazy.

Silný a neustupujúci kašeľ je to, čo nielen Eriku a jej manžela, ale aj lekárov v jej prípade momentálne trápi najviac. Aj preto sa rozhodli, že ju za prísnych hygienických podmienok vyšetria, aby nedošlo k nečakaným problémom.

Po potvrdení koronavírusu a objavení symptómov sa Eriku a jej manžela snažila všeobecná lekárka upokojiť.

„Dieťa je podľa dostupných informácií skutočne v bezpečí a nemusíme sa obávať. Problémom je však moje komplikované tehotenstvo a problémy, ktoré nás počas neho sprevádzajú, čo priznali aj samotní lekári. Tí môj zdravotný stav podrobne sledujú a po pozitívom testovaní ma kontaktovali,“ dodáva.

O ťažkých chvíľach s humorom

Vráťme sa do obdobia, kedy Erika začala o ťažších chvíľach hovoriť nahlas a písať pre verejnosť. Spomínaný blog Tak trocha inak založila, aby sa s inými podelila o vlastnú skúsenosťou s rakovinou prsníka. Upozornila tým aj na prevenciu rakoviny prsníka, ktorej mesiacom je zhodou okolností práve október. Chýbať nikdy nemohol nadhľad a humor, ktorými si získala tisíce priaznivcov a fanúšikov.

Ukážka z jedného textu hovorí za všetko: „Keď som pred viac ako dvoma rokmi postupne oznamovala diagnózu rakovina prsníka mojim blízkym a známym, všimla som si u mnohých čudný pohľad v ich očiach. A ten mnohokrát sprevádzali také tie milosrdné formulky typu, neboj, bude to dobré, si silná. K nim prislúchajúce sústrasné objatia, ktoré zväčša potrebovala druhá strana, nie ja. A, samozrejme, ešte aj pohladenia a porevania. Jasné, že ich, nie moje. Chvíľku som nechápala. Z nich, aj z toho, čo predvádzajú. Neskôr mi to doplo. Jednoducho, keď niekde poviete, že máte alebo ste mali rakovinu, automaticky dostanete na čelo nálepku “tá umrie” a k nej ešte pár iných, absolútne nezmyselných nálepičiek.“

Erika v starších textoch z čias liečby ukázala aj autentické fotografie z nemocnice a popísala, ako sa cítila, keď začala prichádzať o vlasy.

„Vlasy začali byť všade. Tam tri, tam štyri, niekde len dva. Na konci mali namiesto korienka čiernu bodku a na to, čo som kedysi mala na hlave, sa vôbec nepodobali. Prisahám, vyzerala som ako Einstein s veľmi nekvalitne urobenou trvalou, ktorá sa vyzmývala a zničila mi vlasy,“ napísala vo svojom blogu s nadhľadom.

„Počula som, ako ich strihá, cítila som ich, ako sa mi kĺžu po ramenách a plakala som. A v tú chvíľu by som odprisahala, že som počula, ako padajú na zem. A môj hlavný kaderník plakal so mnou… Tvrdiac, že to sa mi len zdá. Vedela som, že klame. Kvôli mne,“ opísala. „Hlavným kaderníkom“ bol jej manžel, ktorého v blogoch volá Trapko.

Erika Mokrý počas liečby.
Erika Mokrý počas liečby.
 

Ako približuje Erika, jej liečba pozostávala z odstránenia prsníka, niekoľkých uzlín, 15 chemoterapií a 25 ožiarov. Opísala aj momenty bezprostredne po operácii.

„Keď mi môj francúzsky chirurg po 24 hodinách povedal, že môžem ísť domov, s hrôzou som zdvihla zo seba fľašku, ktorá bola napojená hadičkou na môj bok a ukázala som mu ju. Reku že, či s týmto. On v tom problém nevidel, zato ja áno. Presnejšie, koniec sveta. A tak si ma tam teda ešte nechali. A keď mi tú čudesnú hadičku vyberali, mala som pocit, že mi ju zaviedol až do mozgu. Predýchavala som ako tehotná vo filme a Trapko sa s udiveným hlasom pýtal sestričky, koľko to má metrov. A že vraj ženy nemajú odhad…

To, že mám miesto prsníka hnedú nálepku, tak na to som si za tie dva dni celkom zvykla. Myslím, že môj mozog si iba myslel, že som si dala novú kerku. A keď som prvýkrát pred odchodom domov zbadala svoju jazvu naživo, smiala som sa. Vraj som ako pirát. Ale ako sa vraví, po smiechu býva plač…

Ten môj francúzsky chirurg mi predpísal novú kozu. Z látky a vypchatú, ale novú a vlastnú. Tešila som sa, že aká bude. A aká bola? Taká nijaká…,“ píše v blogu.

Na Eriku sa teraz často obracajú aj tí, ktorí žiadajú o pomoc. Nachádza si správy najmä od žien, ale aj od mužov. Toto sa však musela naučiť „korigovať“, hoci nie všetci na to reagujú s pochopením.

„Ja nie som lekár, špecialista ani psychológ a nedokážem riešiť ich zdravotné problémy z fotografií, lekárskych správ a podobne. Jediné, čo im dokážem povedať, je to, aký bol môj príbeh, moje skúsenosti. A je len na nich, ako sa rozhodnú to prijať, čo si z toho vezmú. Ale lekárske poradenstvo skutočne nerobím, aj keď to odo mňa mnohí očakávajú,“ hovorí.

No istú formu pomoci predsa len ponúka. Rok po tom, ako sa dozvedela o svojej diagnóze, dostalo názov „Tak trocha inak“ aj jej občianske združenie, ktoré založila spolu s manželom a švagrinou. Vďaka nemu mohli odštartovať viacero projektov, ktoré pomáhajú onkologickým pacientom. Okrem iného napríklad predaj šatiek a turbanov pre tých, ktorí prišli v dôsledku liečby o vlasy. Ak je to možné, zadarmo ich posielajú aj priamo do nemocníc.

Erika prišla pre rakovinu o prsník.
Erika prišla pre rakovinu o prsník.
 

Virálny status o svadbách

Erika sa k blogovaniu o rakovine sa už určite neplánuje vrátiť. „A to aj napriek tomu, že sa mi neustále ozývajú noví a noví sledovatelia, ktorí buď natrafili na moje blogy alebo knihu, prípadne im niekto odporučil kontaktovať ma,“ hovorí.

No k ochoreniu sa predsa len zvykne vracať v novších textoch alebo statusoch na sociálnych sieťach. Spravila tak aj vo svojom nedávnom príspevku, ktorý sa stal virálnym. Bolo to v čase, kedy odborníci odporúčali zakázať na Slovensku hromadné podujatia vrátane veľkých svadieb pre pandémiu koronavírusu.

„V mojom okolí je niekoľko svadobných dodávateľov, ktorí za mnou prišli s prosbou, aby som sa pokúsila ľudom aspoň trošku otvoriť oči. Aby som napísala príspevok, ktorý poukáže na to, že zdravie je omnoho dôležitejšie ako obrovská svadba a že v súčasnej situácii je obozretnosť naozaj na mieste,“ vysvetľuje dôvod, prečo sa rozhodla venovať sa tejto téme.

Ako sama dodáva, po dlhom váhaní nakoniec zverejnila svoj uhol pohľadu na lásku, svadbu, ako aj na vzniknutú situáciu s petíciou. Verila pritom, že ho ľudia pochopia. Erika si v statuse zaspomínala na vlastnú svadbu. Na to, ako sa s manželom sa brali doma na Slovensku v kruhu najbližších.

„Keď mi pár dní pred svadbou vypadali vlasy, revala som ako malé dieťa. Tá krivda, ktorú som cítila, tá bezmocnosť z toho, že mám len 28 a rakovinu prsníka bola šialená. A do ešte väčšieho šialenstva ma privádzal pocit, že si beriem muža, muža mojich snov a života a ja mu svoje áno poviem v stave, v akom som bola. A on je s tým stotožnený, miluje ma a chce ma takú aj onakú, s dvoma kozami aj s jednou, s vlasmi aj bez nich.“  Pripomenula, že „keď tam stojíte, držíte sa za ruky a dívate jeden druhému do očí, je vám jedno, či je tam 50 alebo 150 ďalších ľudí. Ten okamih je len vás a o ňom.“

Dodala, že naráža na petíciu k veľkým svadbám na Slovensku, ktorá pre ňu bola absolútne nezmyselná. Tento príspevok mal tisícky reakcií, zdieľaní a stovky komentárov. Popri súhlasných správach dostala aj sériu negatívnych reakcií. Ľudia cítili krivdu, keďže mnohým epidemiologická situácia výrazne narušila dlhodobé, finančne aj organizačne náročné plány.

„Za svojím názorom si aj s odstupom času stojím, hoci kritika zo strany niektorých ľudí, vrátane urážok na moju osobu, moju rodinu a manžela, mi neprišla na mieste. Napriek všetkému je na tom úžasné to, že ma kontaktovalo šesť párov, ktoré sa po pozretí môjho príspevku rozhodli vziať. Len oni, sami dvaja v kruhu rodiny. Hoci to mali plánované inak,“ dodáva Erika.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?