16. 01. 2021 07:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Majú COVID, no svojmu lekárovi sa nevedia dovolať. Niektorí končia v nemocnici v ťažkom stave

Všeobecní lekári sa bránia: Nikdy neopustíme svojich pacientov.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: TASR

Kristína mala koncom decembra pozitívny test na koronavírus. Štyri dni ju trápili bolesti hlavy a tlaky na hrudi. Neskôr prišla aj strata čuchu, ktorá pretrvávala aj po skončení povinnej 10-dňovej izolácie. Nevedela, či ochorenie ešte má a či je infekčná.

Zavolala svojej obvodnej lekárke, ale dvihli jej len na infolinke. Asistentka jej povedala, že pokiaľ má stále klinický príznak, musí ostať doma. Dodala však, že je len asistentka a musí zavolať lekárke. Bezvýsledne. Lekárka jej nedvíhala.

„Je to strašná bezmocnosť. Keby som nemala informácie od rodiny, ktorí to už prekonali, nevedela by som, ako sa mám liečiť a čo, naopak, nemám brať. Dovolať sa doktorke bolo nemožné,“ vysvetľuje.

Keď sa jej už 10-dňová izolácia skončila, potrebovala ísť so synom ku kožnej lekárke, ktorá od nej žiadala potvrdenie od lekára o prekonaní COVID-u. Kristína tak volala lekárke znova. Denne vytočila jej číslo aj 30-krát. Skontaktovala sa s ňou až po troch týždňoch od prvého telefonátu.

Kristína nie je jediná. Niektorí pacienti sa nevedia dovolať svojmu všeobecnému lekárovi a konzultovať s ním zdravotný stav. Prípad Kristíny je napriek tomu jeden z tých šťastnejších, pretože COVID-19 prekonala bez ťažkého priebehu a vážnych dôsledkov. Veľa iných ľudí také šťastie nemalo.

Nedostupnosť niektorých všeobecných lekárov potvrdilo aj ministerstvo zdravotníctva. Záchranári navyše upozorňujú, že veľa pacientov v ťažkom stave k nim prichádza aj preto, lebo im ich obvodní lekári neposkytli starostlivosť. Aliancia všeobecných lekárov sa bráni a hovorí, že lekári pracujú s obrovským nasadením od začiatku pandémie.

Nemocnice vyzývajú lekárov, aby ordinovali

Jedna z prvých nemocníc, ktoré otvorene poukázali na tento problém, je Fakultná nemocnica v Žiline. Vyzvala ambulantných lekárov, aby zabezpečili plnohodnotné fungovanie ambulancií.

„Množstvo pacientov hospitalizovaných v kritickom stave značne narastá. Do nemocníc prichádzajú s ochorením COVID-19, pričom počas doby ochorenia sa niektorým z nich vôbec nepodarí spojiť s ambulanciou svojho lekára, dokonca ani telefonicky. Čo je zarážajúce, vôbec prvé vyšetrenie tak absolvujú až v nemocnici a, žiaľ, mnohokrát sú vo vážnom, zanedbanom zdravotnom stave, prípadne v stave, kedy nedokážeme viac pomôcť,“ napísala nemocnica vo výzve, ktorú podporilo aj ministerstvo zdravotníctva.

Nemocnica dodáva, že v mnohých oblastiach suplujú ambulantný sektor, či už ide o testovanie na COVID-19, vakcináciu, ale aj vytváranie covidových pavilónov. Nemocnice tak majú na pleciach veľké bremeno a majú pocit, že ambulantní lekári sa na riešení súčasnej krízy nepodieľajú dostatočne.

„Personál nemocníc je preťažený, unavený a na hranici síl. Aj v našej nemocnici pracujú v prvej línii zdravotníci v rizikovom veku, s mnohými ochoreniami, s malými deťmi. Ďakujeme všetkým ambulantným poskytovateľom, ktorí aj v tomto období naďalej ostávajú pri pacientoch, plne im poskytujú zdravotnú starostlivosť, a to i v prípade ochorenia nového koronavírusu,“ píše sa v stanovisku žilinskej nemocnice.

Infektológ: Všeobecný lekár ochorenie výrazne nezastaví

Infektológ Peter Sabaka z Univerzitnej nemocnice v Bratislave hovorí, že aj oni sa stretávajú s pacientmi, ktorí sa v nemocnici dostanú k lekárovi po prvý raz od ochorenia. Takmer všetci prichádzajú so zápalom pľúc s vírusom, so zvýšenou teplotou, kašľom a s pocitom sťaženého dýchania.

Hospitalizujú len pacientov s nízkou saturáciou kyslíka, teda s nízkou koncentráciou kyslíka v krvi. Tí, ktorí nemajú problémy s dýchaním, podľa Sabaku nemajú byť hospitalizovaní a ich liečbu zvládne aj praktický lekár.

„Stáva sa, že my sme prví lekári, ktorí ošetria pacienta, lebo sa k svojmu všeobecnému nedostal z rôznych príčin. Napríklad, bol na PN-ke,“ dodáva Sabaka.

Zdôrazňuje však, že možnosti ambulantnej liečby sú veľmi obmedzené. Nie je veľa prípadov, keď všeobecný lekár dokáže odvrátiť zlý priebeh ochorenia COVID-19.

„Na posúdenie praktickým lekárom by mohli byť pacienti, ktorí majú niekoľko dní vysokú horúčku, silno kašľú a sú vystrašení. Zvyčajne si myslia, že potrebujú ísť do nemocnice. Keď im nezlyhávajú pľúca, tak nemusia byť hospitalizovaní. Praktický lekár by ich mal upokojiť, aby ostal doma. Nemocniciam to pomôže, pretože ich to odľahčí,“ vysvetľuje infektológ.

Všeobecní lekári vedia pomôcť len vtedy, keď sa pridruží pacientovi aj bakteriálna infekcia a predpíšu mu antibiotiká. Môžu neustále odporúčať vitamíny C, D, lieky proti horúčke, na vykašliavanie alebo proti kašľu.

„Všeobecný lekár nedokáže zásadným spôsobom zvrátiť priebeh ochorenia COVID-19. Naopak, vedel by odbremeniť nemocnice,“ dodáva Sabaka.

Pacienti sú aj dehydrovaní a vysilení

Prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov František Majerský pre TV Markíza potvrdil, že veľakrát vykladajú pacientov zo sanitiek na hranici života a smrti. Mnohým pacientom sa stav zhoršoval postupne, no so svojím lekárom stav nekonzultovali. Dodáva, že nie vždy je na vine lekár. Veľa pacientov je tvrdohlavých.

„Myslia si, že majú bežnú chrípku a svoj zdravotný stav zvládnu aj sami a stačí to doma vyležať v posteli,“ hovorí Majerský. Nakoniec ich musia brať do nemocnice s ťažkým zápalom pľúc a s dýchacími problémami. Záchranári preto zdôrazňujú, že pacient má konzultovať svoj zdravotný stav s lekárom od začiatku ochorenia, ale aj priebežne.

Priznáva, že sa stretol aj s pacientmi, ktorí volali svojím lekárom aj dvanásťkrát denne, ale nikto im nedvihol. Výsledok je, že tiesňová linka je preťažená a pacientov nakoniec musia liečiť v nemocnici. Niekedy aj vo veľmi ťažkom a zanedbanom stave. Sú pacienti, ktorí dokonca prídu dehydrovaní a úplne vysilení.

Pacientov sme neopustili a ani neopustíme

Aliancia všeobecných lekárov Slovenska kritiku odmieta. Prezidentka Aliancie Monika Palušková odkazuje, že ministerstvo zdravotníctva by malo vážiť slová smerom k ambulanciám všeobecných lekárov pre dospelých. Hovorí, že ak by mali informáciu o neprítomnosti konkrétneho lekára, budú sa ňou zaoberať.

„Všeobecní lekári sa starajú ako vždy o pacientov s akútnymi ochoreniami necovidového charakteru, o chronických pacientov, vykonávajú obrovské množstvo práce týkajúcej sa vystavovania a kontrol práceneschopnosti a ošetrovania členov rodiny. Počas pandémie vystavili milióny tlačív, potvrdení a rôznych dokumentov, ktoré priamo neslúžia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale sú v záujme štátu,“ vysvetľuje Palušková.

Pripomína, že mnoho z nich zomrelo na COVID-19 a ostali po nich prázdne ambulancie. Ďalšie desiatky sú infikovaných. Napriek tomu pracujú z domu a využívajú elektronický predpis liekov či elektronickú komunikáciu s pacientmi.

Priznáva, že sa môže stať, že lekári nedvihnú telefón okamžite. Niekedy príde do ambulancie pacient v akútnom stave a musia ho ošetriť alebo napríklad urobiť odbery.

„Uvítali by sme, keby tí, ktorí dehonestujú prácu všeobecných lekárov podobnými pseudovýzvami, aby si vypýtali od zdravotných poisťovní štatistiku výkonov všeobecných lekárov. Uvidia v nej jasné počty ošetrených pacientov a milióny výkonov, ktoré sa v našich ambulanciách každý mesiac vykonávajú. Nikdy sme svojich pacientov neopustili a nikdy sa to ani nestane,“ dodáva Palušková.

Čítajte tiež: Žiadna chrípka. Pozrite si, ako COVID-19 prispel na Slovensku k najvyššej úmrtnosti od 2. svetovej vojny

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?