19. 02. 2021 06:00 | BRATISLAVA/Rebeka Kosečeková, Katarína Kiššová

ANKETA: Prečo sa nám epidémia vymkla spod kontroly? Odpovedajú odborníci aj politici

Zlá komunikácia, neskorý lockdown či plošné testovanie. Osobnosti odpovedajú, prečo sa zo Slovenska stalo jedno veľké ohnisko.

Andrea Kalavská, Vladimír Krčméry, Martin Smatana, Jana Bittó Cigániková, Erik Tomáš, Andrej Stančík.
Andrea Kalavská, Vladimír Krčméry, Martin Smatana, Jana Bittó Cigániková, Erik Tomáš, Andrej Stančík. Foto: koláž TVNOVINY.sk

Kým v prvej vlne patrilo Slovensko medzi najlepšie krajiny v zvládaní epidémie, teraz sme na opačnom konci rebríčka. Slovenská vláda už musela požiadať o pomoc Európsku úniu, pretože nemocnice zažívajú enormný nápor pacientov.

Tvrdý lockdown je zavedený už mesiac a pol, no stále u nás zomiera rekordné množstvo ľudí. Pýtali sme sa odborníkov aj politikov z poslaneckých radov, kde a kto urobil chybu, že sa nám druhá vlna vymkla spod kontroly a situácia je dlhodobo kritická.

Richard Kollár, matematik:

Sú to (a) absencia prípravy v lete, (b) nešťastná komunikácia s verejnosťou sľubujúca uvoľňovanie v čase neistoty, (c) preceňovanie dosahov niektorých opatrení a podceňovanie iných, (d) vysoká miera nozokomiálnych infekcií v nemocniciach, kde nie je možné dostatočne izolovať pacientov, (e) celková nepripravenosť slovenského zdravotníctva, ktoré na takúto záťaž nie je infraštruktúrne a už vôbec nie je personálne pripravené a bolo roky budované, aby nebolo stratové a nie, aby bolo pripravené na krízové časy, (f) absencia promptnej reakcie vtedy, keď je potrebná, (g) neúcta k odbornej verejnosti, ktorá na problémy dlhodobo upozorňuje, (h) chyby v manažmente pandemických dát a chýbajúce ľudské zdroje v ich analýze vedúce k veľkým chybám vo vyhodnocovaní situácie, (i) odvaha izolovať ohniská len v rómskych osadách a DSS Pezinok, (j) nekompetentné riadenie epidémie vo všeobecnosti, spôsobené aj veľkou mierou rezortizmu na najvyššej úrovni či strachu úradníkov niečo pokaziť, (k) a napokon aj stále ťažší a ťažší boj s agresívnejšími variantami vírusu.

Ktorá možnosť je správna? (a) až (k). Všetky odpovede sú správne.

Vladimír Krčméry, infektológ:

Prvú chybu sme urobili začiatkom septembra. Vtedy sme spustili naraz šesť udalostí, ktoré mali mať od seba 14-dňový odstup a my sme ich nahromadili do troch týždňov. To bol začiatok futbalovej ligy, návrat ľudí z dovoleniek, otvorenie škôl hneď po tom, ako sa vrátili zo zahraničných dovoleniek, začiatok hokejovej ligy, organizovanie svadieb a osláv, ktoré boli presunuté z jari a leta a otvorenie vysokých škôl a internátov. Rektori to nakoniec do dvoch týždňov napravili, študentov poslali domov a vyučovali online. Tieto udalosti však spolu spôsobili druhú vlnu, ktorá bola horšia. Po novembrovom lockdowne a testovaní sa situácia začala trocha zlepšovať. Krátko po tom však prišla nová epidémia a vznikla tzv. epidémia v pandémii.

Britský variant sa momentálne správa ako nová epidémia. Ja verím, že postupne dosiahneme znova zostupnú krivku. Zatiaľ nevidíme silný efekt opatrení od začiatku januára a ani testovania vo veľkých mestách. Síce nejaký efekt vidíme, pozitivita sa hýbe okolo 20 percent, ale nevidíme to v nemocniciach. Pacienti sú dlhšie hospitalizovaní ako počas prvej epidémie. Už tam neležia týždeň-dva, ale mesiac-dva, bohužiaľ. Dôležitá vec je aj to, že zatvorenie hraníc, ktoré sme urobili teraz, sme mali urobiť o mesiac skôr. Nemali sme sa zatvárať len dovnútra, ale aj navonok. To bola asi najväčšia chyba.

Čítajte tiež: Visolajský: Nedostatok sestier zvyšuje úmrtnosť pacientov. Doplácame na stav nášho zdravotníctva

Andrea Kalavská, exministerka zdravotníctva:

Slovensko veľmi podcenilo a zanedbalo prípravu na druhú vlnu. Riadenie pandémie je chaotické, veľmi zle komunikované a pravidlá sú nepriehľadné. Reakčný čas vlády na aktuálny vývoj pandémie bol a je extrémne dlhý, viaceré opatrenia prišli neskoro a boli nedostatočné, vláda mnohé veci podcenila a úplne zanedbala kontroly na hraniciach. Točenie okolo plošného antigénového testovania prinieslo a prináša viac škody ako úžitku.

Čo by nám pomohlo?

Dodržiavanie karanténnych opatrení. To sa totiž nedostatočne kontroluje a ľudia sa stávajú menej disciplinovaní, pretože nevidia svetlo na konci tunela.

Martin Smatana, bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky:

Väčšina krajín, ktoré úspešne bojujú s pandémiou, zaviedli lockdowny pri pomerne nízkych číslach nakazených. Nielen, aby ochránili svojich občanov, ale aj pre to, že COVID-19 má prirodzene vysoké reprodukčné číslo a často asymptomatický prejav. Jeho zákernou črtou teda je, že ak sa prekročí nejaká hranica nakazenosti, tak sa šíri nekontrolovateľne a nedá sa efektívne znižovať štandardnými epidemiologickými nástrojmi.

Buď sa zastaví skoro, alebo potom ostáva veľmi dlhý, náročný a otázny súboj s vírusom (ako zažívame u nás), alebo tvrdý Wuhan-štýl lockdown. Ten sa na celoštátnej úrovni, pri súčasnej úrovni vyčerpania ľudí na Slovensku, ťažko čo i len naznačuje.

Našou základnou chybou bolo, že my sme túto hranicu vlastnými chybami rýchlo prekonali, keď sme zbytočne uvoľnili v polke novembra opatrenia a spoľahli sa na výpovednú hodnotu antigénových testov. Kým prišlo reálne sprísnenie opatrení od 1. januára, tak už bolo neskoro. Ak do toho zarátame nástup agresívnejšej britskej mutácie, tak sa nemôžeme čudovať, že posledné dni sme najhoršia krajina v denných prírastkov úmrtí na COVID-19.

Nepomôže nám ani to, že sme antigénová veľmoc, ak zlyháva štandardné sledovanie a izolovanie kontaktov. Nepomôže nám ani lepšie vynucovanie opatrení policajnými zložkami, ak na ich obídenie stačí lepší rétor a niekoľko dní starý test.

Čo by nám pomohlo?

Ak by sme prestali experimentovať a vrátili sa k osvedčeným a efektívnym opatreniam: cielené testovanie, rýchle dohľadávanie kontaktov, podpora PCR testov, vynucovanie karantén a dátová transparentnosť.

Ak si myslíte, že to nepostačí, pozrite sa na prípad Anglicka. Krajiny, odkiaľ pochádza a dominuje britská mutácia. Včera ohlásili, že ich reprodukčné číslo je 0,7, počet infikovaných klesol od začiatku lockdownu v januári o 60 percent a úrovňou nakazenosti dosahujú čísla zo začiatku jesene. Stačilo dodržať zlaté štandardy, nehľadať zázračné riešenia a prinavrátiť dôveru ľudí.

Richard Rybníček, predseda Únie miest Slovenska (ÚMS) a primátor Trenčína:

Vláda rezignovala na model permanentného krízového štábu, ktorý v prvej vlne vyhodnocoval dáta, analyzoval situáciu a navrhoval riešenia. Politici sa nimi riadili alebo minimálne im pomáhali v rozhodovaní. Bola to súhra krízových manažérov a vedcov s politikmi. Toto teraz chýba. Už je to hlavne o politike a politikoch a to je celé zlé.

Anna Ghannamová, predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR:

Nemyslím si, že je v poriadku, ak sa to zvalí iba na horšie mutácie vírusu. Tie sú predsa aj v ostatných krajinách a napriek tomu túto vlnu iné krajiny zvládajú lepšie ako Slovensko. Naša vláda však nezvládla situáciu v strede decembra a neschválila prísne opatrenia ako iné krajiny, lebo členovia vlády uprednostnili preferencie vlastných strán pred ochranou obyvateľstva pred vírusom. Zodpovednosť je aj o prijatí nepopulárnych opatrení a aj o tom, aby sa vláda nehádala v čase, keď má držať spolu.

Druhou chybou bolo trvanie na celoplošných testovaniach a nie iba na regionálnych. Tí, ktorí mali negatívny antigén, prestali tak stroho dodržiavať opatrenia a frustrácia zvýšila aj počet tých, čo ich začali ignorovať úplne. Navyše, nám to znížilo testovanie PCR testami, ktoré nám dávalo reálnejšie čísla a unavilo zdravotníkov. Iste, pod túto situáciu sa podpísal aj stav nášho zdravotníctva. Takže rovnako ako je zodpovedná súčasná vláda, sú zodpovedné aj tie vraj „sociálno-demokratické“, lebo tie mohli v čase rastu za 12 rokov lepšie pripraviť zdravotníctvo na krízové časy.

Čo by nám pomohlo?

Dnes nie je iná možnosť len nasadiť viac kontrol na dodržiavanie opatrení, urýchliť získanie ďalších vakcín a začať zháňať lieky, ktoré v zahraničí pomáhajú znížiť úmrtnosť.

Branislav Tréger, predseda ZMOS a primátor Liptovského Hrádku:

Táto otázka je výsostne odborná a mali by sa k nej kvalifikovane vyjadriť profesisti (lekári, epidemiológovia, ...). Tento stav je podľa mňa taký zlý preto, pretože sa práve do riešenia problému vkladajú úplní laici, politici. Spravili sme postup, ako s pandémiou bojovať, ktorý zjavne nefunguje. Nedokážeme ani tento zlý plán zmeniť, čo je pre normálneho človeka nepochopiteľné o to viac, že sa v žiadnom štáte v EÚ nepostupuje tak ako u nás.

Čítajte tiež: Podľa odborníka sme v boji s COVID-om dosiahli svoje limity. Pripúšťa to aj minister Krajčí

Andrej Stančík, OĽaNO:

Hovorí sa, že po vojne je každý generál. Myslím si, že najväčším faktorom je zodpovednosť každého z nás. Aj hlavný hygienik hovoril, že stačilo dodržiavať opatrenia spred lockdownu. Dobre zvládnutá prvá vlna nás možno presvedčila, že korona až taký problém nie je. Aj počas lockdownu som videl na sociálnych sieťach príspevky ľudí, ktorí veselo oslavovali s kamarátmi a známymi, ako keby tu žiadny COVID nebol.

Polícia nedokáže odkontrolovať päť miliónov ľudí a kto chce, nájde si cestu, ako opatrenia ignorovať. Určite nepomáha ani dlhoročný stav našich nemocníc, kde chýba personál a vybavenie. To určite vysvetľuje aj momentálne vysoké čísla mŕtvych.

Chýb sa určite dopustila aj vláda a často zlyhávala komunikácia. Spolu s partizánčinou opozície a vlnou dezinformácií to pomohlo nahlodať dôveru ľudí v opatrenia.

Čo by nám pomohlo?

Na konci dňa situácia závisí od každého z nás a od toho, ako budeme dodržiavať opatrenia. Chápem, že mnohí sú už frustrovaní, nikoho situácia neteší. Máme tu však svetlo na konci tunela, a tým je vakcína. Británia a Izrael nám ukazujú, že účinne funguje.

Jana Bittó Cigániková, SaS:

Chyba nastala v novembri a decembri, keď sme sa mesiac doťahovali, či budeme mať plošné testovanie a žiadne regionálne opatrenia. To bola veľká chyba. Následkom toho sa nám vírus rozmnožil. Reálne sa začalo konať až v januári. Veľká chyba bola aj to, že sme upustili od PCR testovania a trasovania kontaktov. To trvá dodnes a to by sme mali okamžite napraviť. Ešte by som dodala, že celé sa to začalo v lete a vtedy sme mohli zabrániť tomu, aby sa celá druhá vlna začala. Vtedy sme už navrhovali, aby sme uzavreli hranice a nasadili prísne kontroly. V lete sme mali dobré čísla a bolo to nepohodlné riešenie. Mohlo to však zabrániť druhej vlne.

Čítajte tiež: Na začiatku decembra na tom boli ako my, dnes sa im darí. Čo spravili Dáni v boji s vírusom inak

Petra Hajšelová, Sme rodina:

V prvej vlne sme opatrenia prijali veľmi skoro, nebol vytváraný chaos v spoločnosti rôznymi protichodnými názormi a vyjadreniami predstaviteľov jednotlivých politických strán a v spoločnosti bola cítiť spolupatričnosť. V druhej vlne sme opatrenia prijali neskôr, ako to odporúčali odborníci, zrušila sa štátna karanténa pre ľudí prichádzajúcich zo zahraničia a vyskytli sa nové mutácie koronavírusu, ktoré sú infekčnejšie a sú sprevádzané ťažším priebehom ochorenia.

Dôvody, prečo u nás v druhej vlne zomiera rekordný počet ľudí a situácia je dlhodobo kritická, bohužiaľ, vyplývajú z toho, akým spôsobom funguje vládna koalícia, v ktorej mnohokrát vládne napätie. Ďalej je to opozícia, ktorá na jeseň vyzývala ľudí, aby nedodržiavali pravidlá, nenosili rúška, vyzývala ich k protestom a pod. A v neposlednom rade je to aj spôsob, akým to dotvárajú médiá.

Erik Tomáš, nezaradený (Hlas):

Dôvodom sú fatálne zlyhania vlády. Tá najprv v lete podcenila situáciu, keď nepripravila krajinu na druhú vlnu. A neskôr pred Vianocami neprijala tvrdý lockdown. Namiesto toho mrhala prostriedkami i personálnymi kapacitami na plošné testovanie, ktoré sa ukázalo ako neefektívne a navyše mohlo spôsobiť ešte rýchlejšie rozšírenie vírusu na Slovensku, vrátane nebezpečnejších nových mutácií.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?