28. 02. 2021 07:00 | BRATISLAVA/Rebeka Kosečeková

Sandra z Dejepis inak: Proti rúškam sa búrili aj pred sto rokmi. Cez dieru v nich fajčili cigary

Ľudia sa proti opatreniam búrili aj pred sto rokmi počas španielskej chrípky, protestovali aj pri iných epidémiách.

Sandra Sviteková.
Sandra Sviteková. Foto: Archív S.S.

Prešiel si ňou Milan Rastislav Štefánik, Woodrow Wilson, podľahol jej starý otec Donalda Trumpa. Španielska chrípka zasiahla svet pred sto rokmi. Ide o poslednú pandémiu, ktorú ľudstvo pred súčasným koronavírusom zažilo.

Vyštudovaná učiteľka dejepisu a filozofie Sandra Sviteková, ktorá má známy youtubový kanál Dejepis inak, približuje, že poznatky z minulosti nám môžu dať mnoho poučných lekcií. „Ľudia začiatkom 20. storočia túto výhodu nemali,“ pripomína. Na to, v čom bol život počas španielskej chrípky ťažší, prípadne jednoduchší, sa podľa nej dá pozrieť z rôznych uhlov.

Žiadne správy od vládnych elít

Španielska chrípka vypukla vo februári 1918, keď sa prvá svetová vojna chýlila ku koncu. Vlády krajín, ktoré boli v tom čase stále zapojené v celosvetovom konflikte, pandémiu tajili. „Pre každú zapojenú mocnosť bola vojna až príliš vyčerpávajúca. Fakt, že ich mužov a sily na frontoch okrem nepriateľa drancuje ešte aj nejaká neznáma choroba a môže ohrozovať aj ich rodiny doma, mohol mať veľmi zlý vplyv na morálku. A to nielen vojakov, ale aj na morálku celých národov,“ približuje Sandra.

Španieli „doplatili“ pri názve pandémie na svoju neutralitu. Keďže informácie o chrípke zverejnili ako prví a jediní, na moment si dokonca mysleli, že s chorobou zápasia iba oni a nik iný. No podľa dostupných údajov sa vírus šíril spočiatku medzi vojakmi v USA a neskôr vďaka cestám na fronty po celom svete.

Boj s pandémiou spred sto rokov a v súčasnosti sa v niečom podobá. „Ľudia nedostávali informácie od vládnych elít, ako to poznáme dnes na tlačových konferenciách deň čo deň. Prvé opatrenia zavádzali lekári. Keďže mali priamy kontakt s pacientmi a videli ich v najhorších stavoch, nabádali ľudí, aby si prekrývali horné dýchacie cesty a izolovali sa, čo bolo mimoriadne dôležité. Aj oni sa učili z príkladov z histórie, napríklad z čias moru,“ vysvetľuje učiteľka dejepisu.

Pandémia španielskej chrípky si vyžiadala milióny obetí. Keďže neexistujú presné údaje, podľa odhadov sa ich počet pohybuje od 17 až po 100 miliónov. Pacientov s nákazou bolo až 500 miliónov. Za pacienta nula sa považuje Albert Gitchell, na ktorého preskočil vírus z hydiny v domácom chove. Vo vojenskej základni Albert rozdával vojakom jedlo a chrípka sa začala šíriť rýchlo. Medzi symptómy patrili problémy s dýchaním, kašeľ, horúčky, bolesti či malátnosť.

O tom, do akej miery verejnosť nemala informácie o dianí, svedčí aj príklad amerického prezidenta Woodrowa Wilsona. „Hovorí sa, že v živote sa nevyjadril k španielskej chrípke, pričom ju sám prekonal. A po nej už z fyzického hľadiska na tom nebol nikdy tak ako predtým,“ uvádza Sandra.

Boj s rôznymi epidémiami bol pred sto rokmi oveľa náročnejší, ako je dnes. Lekári vtedy nevedeli, že španielska chrípka je vírus chrípkového typu A. „Neexistovali pľúcne ventilátory, neboli antibiotiká a lieky proti zápalu pľúc. Síce sa už storočie predtým vakcínovalo proti pravým kiahňam, vakcínu proti španielskej chrípke nemali. Odborníci ani nevedeli, čo to je za vírus, takže to bolo úplne bezpredmetné,“ približuje.

Cigara cez dieru v rúšku

Aj počas pandémie španielskej chrípky používali ako ochranné pomôcky rúška. Prekrytie tváre odporúčali miestne autority, ktorým ľudia dôverovali, farári či učitelia. Nielen dnes, ale i v tom čase existovali skupiny, ktoré sa voči týmto obmedzeniam búrili.

Napríklad v USA sa stali obetným baránkom práve rúška. V istých skupinách sa stali symbolom zásahu do slobody a osobnej integrity. „V San Franciscu sa vytvorila protirúšková liga. Jej priaznivci sa navzájom stretávali a protestovali. Zámerne rúška nenosili, práve naopak, robili si z nich žarty a ničili ich. Vystrihávali do nich diery, cez ktoré fajčili cigary,“ hovorí Sandra.

Z toho, čo sa deje, boli ľudia zmätení oveľa viac ako dnes, ani zďaleka nedisponovali toľkými informáciami. Šírili sa nepravdy, ktoré často znejú vtipne. „V niektorých továrňach, najmä vo Veľkej Británii, sa rušil zákaz fajčenia. Ľudia si mysleli, že cigarety môžu dezinfikovať pľúca. Odporúčali sa napríklad aj také ‚strelené‘ veci ako jesť trikrát za deň kakao, prípadne veľa kaše, ktorá vás pred chrípkou ochráni,“ uvádza.

Vojaci v USA preventívne kloktajú vodu so soľou.
Vojaci v USA preventívne kloktajú vodu so soľou. Foto: Shutterstock.com/Everett Collection
 

Sandra narazila aj na dobovú tlač z nášho územia. Titulok jedného článku čitateľom odporúčal vymývať si vnútro nosa mydlom alebo vodou. A aj v tej dobe existovali šarlatáni, ktorí odporúčali vypáliť „červíka“ alkoholom.

V americkom denníku z Arkansasu sa napríklad písalo, že španielska chrípka je iba prostá „la gripe“, teda obyčajná „chrípôčka“, čo poznáme aj z dnešných čias. Sandra pripomína, že škála dezinformácií bola jednoducho široká aj počas pandémie začiatkom 20. storočia. Od bizarných a absurdných až po rafinovanejšie.

O Štefánika sa báli

Španielska chrípka sa dotkla aj známych a uznávaných osobností danej éry. „Španielsku chrípku prekonal aj generál Milan Rastilav Štefánik, ktorý mal naozaj chatrné zdravie. Mal ju dostať niekde v Japonsku. Všetci sa vtedy báli, že chorobu neprekoná a zomrie, no nakoniec to zvládol a vyliečil sa,“ uvádza dejepisárka.

Môžeme sledovať aj akési prepojenia medzi americkými prezidentmi. Španielskou chrípkou si prešiel Woodrow Wilson či Franklin D. Roosevelt.

„Ako vieme, v súčasnej pandémii prekonal COVID Donald Trump. Podobne ako on, aj jeho dvaja predchodcovia neboli pri komunikácii o pandémii príliš zodpovední. Spomeňme si, ako Trump koronavírus zľahčoval a na začiatku hovoril napríklad o vstrekovaní dezinfekcie do tela. Vyhlasoval to napriek tomu, že obeťou pandémie bol aj jeho starý otec, ktorý španielskej chrípke podľahol,“ spomína Sandra.

Protest na jeseň 2020, protest aj počas cholery v lete 1831

Sandra hovorí, že v histórii ľudstva sa pravidelne v obmenách niektoré javy vracajú aj po stáročiach. Odmietanie očkovania nie je ničím novým. „Keď som si študovala viac o prvých antivaxerských ligách, narazila som na nezmysly, ktoré kolovali. Niektorí verili, že po vakcíne živočíšneho pôvodu sa môžu premeniť na kravu. Absurdnosťou mi to hneď pripomenulo hoaxy o čipoch vo vakcíne, ktoré sa šíria v súčasnosti,“ vysvetľuje.

Protestujúci vyšli do slovenských ulíc prejaviť nevôľu aj v minulosti. Ľudia demonštrovali na hlučných protestoch 17. novembra 2020, ale aj v lete 1831 počas cholery. V tom čase sa udialo východoslovenské roľnícke povstanie. Verejnosť nedôverovala liečebným prostriedkom a opatreniam. Občania si mysleli, že im vládna garnitúra sype otravu do studní a cholera je sprisahanie od vrchnosti.

„Mestá sa uzatvárali i na začiatku 18. storočia počas morovej epidémie. Napríklad v Bratislave sa na dvere chorých obyvateľov kreslili biele kríže. Ten, kto si ho zmazal, bol prísne potrestaný. Stráže z mesta nepúšťali nikoho von a ani nevpúšťali dnu,“ opisuje.

Horšie je to s globalizáciou

Aj keď sa veda, výskum a medicína pohli vpred míľovými krokmi, z pohľadu rýchlosti šírenia informácií a aj hoaxov je život ľudí v tejto pandémii o dosť náročnejší ako v tých predošlých.

„Sociálne siete, nekritické preberanie obsahu na internete, rýchlosť šírenia týchto správ nám život komplikuje. Aj vtedy existovali dezinformácie, ale, samozrejme, nestíhali sa šíriť na toľkých platformách a tak rýchlo ako dnes,“ hovorí Sandra.

Uvádza tiež, že situácia je dnes náročnejšia aj v spôsobe šírenia ochorenia. Keď si opäť spomenieme na španielsku chrípku, tá sa šírila „vďaka“ mužom na frontoch, ktorí prežívali v stiesnených a nehygienických podmienkach. Často cestovali vlakmi a loďami, keď sa presúvali na front či domov a prinášali so sebou tento nepríjemný darček. Súčasná mobilita ľudí, globálne prepojenie sveta situáciu zhoršuje.

Vojaci s maskami na tvári počas španielskej chrípky.
Vojaci s maskami na tvári počas španielskej chrípky. Foto: Shutterstock.com/Everett Collection
 

Napriek obrovským pokrokom medicíny a vedeckým poznatkom, o ktorých počas španielskej chrípky nebolo ani chýru a ľudstvo sa o ne nemohlo oprieť, počuť dnes mnoho pochybovačov.

„A to máme dnes vedcov, ktorí trpezlivo vysvetľujú a historikov, ktorí vydávajú knihy o obdobných javoch v minulosti. Mám pocit, akoby sa kolektívna historická pamäť, nielen u nás, ale po celom svete, na základe tohto všetkého nemenila. Akoby sme neboli schopní sa nejakým spôsobom poučiť. Jediné ponaučenie z histórie je také, že sa z nej nikdy nedokážeme poučiť. Som však rada, že môžem ľuďom ukázať, ako si v histórii vieme nájsť dôležité lekcie do súčasnosti,“ dodáva Sandra.

Čítajte tiež: Hitler bol jedným z najväčších konšpirátorov. Aj komunizmus videl ako židovské sprisahanie

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?