+6478pozitívnych Celkovo
910311
+17756testovaných Celkovo
5351549
+35úmrtí Celkovo
17612
-17hospitalizovaní Celkovo
1 512
+1060plne zaočkovaných Celkovo
2485608
Aktualizácia:
22.1.2022 , 10.19
Aktualizácia: 22.1.2022 , 10.19 štatistiky vo svete viac informácií
14. 01. 2022 13:29 , článok bol aktualizovaný 16. 01. 2022 18:54 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Po očkovaní je polroka na PN-ke a chce odškodné. Dokázať, že za to môže vakcína, je takmer nemožné

Od nového roka štát preberá zodpovednosť za nežiaduce účinky. Postup však nie je jasný.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: TASR

Štát od nového roka preberá zodpovednosť za nežiaduce účinky vakcín proti COVID-19. Novela liekového zákona je retroaktívna, teda štát odškodní aj ľudí, ktorí dostali vakcínu od 26. decembra 2020. Kľúčové je dokázať, že škodu na živote a zdraví vyvolala očkovacia látka. Výšku odškodného určí súd. Presný postup stále nie je jasný.

Po očkovaní je polroka na PN-ke

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou potvrdil, že už evidujú niekoľko takýchto žiadostí. Obrátil sa na nich aj 38-ročný Zsolt, ktorý bol očkovaný Pfizerom koncom mája. Zhruba o dva týždne začal cítiť tlak na hrudníku, bolesti v oboch rukách a sánke. Stávalo sa mu to aj dvakrát cez deň. Keď to neprestalo ani po niekoľkých dňoch, obrátil sa na obvodného lekára.

Predpísal mu antibiotiká, ale nezabrali. Bolesti boli stále horšie, tak sa rozhodol ísť na pohotovosť. Najprv ho hospitalizovali v nemocnici v Kráľovskom Chlmci a neskôr aj vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb, kde mu diagnostikovali aterosklerotickú chorobu srdca a jednocievne postihnutie. Svoju príhodu nahlásil aj Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv, ktorý zbiera hlásenia o nežiaducich účinkoch vakcín a pravidelne ich zverejňuje. Ide však len o hlásenia podozrení na nežiaduce účinky vakcín a ŠÚKL ich zverejňuje aj bez toho, aby mal potvrdenie, že účinok naozaj súvisel s očkovaním.

Od letnej hospitalizácie je Zsolt doma na PN-ke dodnes. Prvýkrát sa obrátil na úrady kvôli odškodnému ešte v júni. Keď sa dozvedel, že parlament prijal novelu, ktorou štát preberá zodpovednosť za nežiaduce účinky vakcín, obrátil sa znova na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Odpísali mu, že novelou úradu nevznikli nové kompetencie, ktorými by vedel odškodnenie posúdiť. Poradili mu, aby sa preto obrátil na ministerstvo zdravotníctva. Zsolt tak urobil a žiadal ministerstvo o informácie, ako postupovať. Odpoveď nedostal.

„Nikde to nie je zverejnené a si myslím, že by sa ľudia radi dozvedeli, ako postupovať,“ hovorí Zsolt.

Neexistuje úrad, ktorý sa odškodneniu venuje. Podľa našich zistení má ísť pacient k lekárovi, ktorý mu dá lekársku správu s jeho diagnózou. Potom môže spolu s advokátom súdnou cestou vymáhať odškodné od štátu.

Posudzovať to má ošetrujúci lekár

Na úrady sme sa obrátili aj my. Rezort zdravotníctva priblížil, že súvislosť medzi očkovacou látkou a poškodením zdravia má posudzovať lekár. Nekonkretizuje, o akého lekára presne má ísť. Ak má pacient lekárske správy, ktoré potvrdzujú, že po očkovaní nastala zdravotná komplikácia, občan sa má s týmito správami obrátiť na advokáta.

Následne môže cez súd vymáhať odškodnenie. V tomto prípade by bol žalovaný štát.

„Občan sa v takomto prípade môže obrátiť na súd s lekárskym posudkom a lekárskou dokumentáciou ako svojím dokladom. V tomto prípade by občan žaloval štát, teda Slovenskú republiku,“ potvrdila pre TV Markíza hovorkyňa rezortu zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Lekár Peter Sabaka si nevie predstaviť, ako presne bude posudzovanie vyzerať. Hovorí, že na posúdenie súvisu medzi vakcínou a ochorením sú potrebné isté skúsenosti a vedomosti. Bežný špecialista sa takýmto prípadom nevenuje.

„V období po očkovaní sa môže vyskytnúť kadečo, ale vôbec to nemusí mať súvis s očkovacou látkou. Je len pár závažnejších reakcií, u ktorých sa ukázalo, že majú súvis s vakcínou. Napríklad alergická závažná reakcia. Tam je jednoznačný súvis s podaním vakcíny. Kauzalita je jasne preukázateľná,“ vysvetľuje Sabaka.

Podľa Sabaku môže zaočkovaný dostať cievnu mozgovú príhodu alebo infarkt a môže to pripisovať vakcíne, ale žiadne výskumy nepotvrdili tento súvis. Dodáva, že infarkty aj mozgové príhody sa vyskytujú rovnako u zaočkovaných ako aj nezaočkovaných.

„Odškodnenie by sa malo týkať nežiaducich účinkov, ktoré boli odhalené už v klinických štúdiách ako alergia alebo myokarditída po mRNA vakcíne. Dokázať, že infarkt, mozgová príhoda či embólia boli spôsobené očkovaním, je veľmi ťažké,“ dodáva Sabaka.

ÚDZS posudzuje len pochybenie lekára alebo poisťovne

Pôvodné vyjadrenia ministerstva aj poslancov, ktorí novelu schválili, vychádzali z predstavy, že celý odškodňovací proces bude riadiť Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Úrad má kompetenciu posudzovať dodržiavanie zákonov o zdravotnej starostlivosti, zdravotného poistenia a zdravotných poisťovniach.

Keď má pacient podozrenie, že lekári mu spôsobili ujmu na zdraví, môže sa obrátiť na úrad pre dohľad, ktorý má kompetencie prípad prešetriť a môže udeľovať aj sankcie. Skúsenosti s posudzovaním zdravotného stavu pacienta tak úrad už má. Do jeho pôsobnosti však nepatrí dohľad nad lekárenskou starostlivosťou.

Keď ÚDZS konštatuje, že došlo k poškodeniu zdravia pacienta vinou lekára, neznamená to automaticky, že dostane odškodné. Na základe tohto rozhodnutia sa môže občan na vlastné náklady obrátiť na súd. Aj v prípade odškodnenia po očkovaní by mal o výške sumy rozhodnúť súd.

Očkovanie je účinné

V súvislosti s očkovaním na prevenciu ochorenia COVID-19 štátny ústav ku dňu 12.1.2022 eviduje 10 271 hlásení podozrení na nežiaduce účinky. Z celkového počtu hlásení je 1 421 závažných. Možný súvis medzí očkovaním a úmrtím zistili v siedmich prípadoch. Celkovo bolo na Slovensku zaočkovaných vyše 2,7 milióna ľudí. Pre porovnanie na Slovensku zomrelo pre COVID-19 už viac ako 17-tisíc ľudí.

Očkovanie chráni najmä pred vážnym priebehom ochorenia a úmrtím. Zo súčasných hospitalizovaných pacientov s covidom je vyše 80 percent bez kompletného očkovania.

Na túto tému si môžete pozrieť aj reportáž:

 

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?