02. 05. 2020 14:03 | KODAŇ/rd

Zobrali sa v roku 1965, neskôr rozviedli. Teraz sa z obavy pred koronavírusom opäť vzali

Počas manželstva si museli prejsť ťažkými životnými ranami.

Lotte a Kjeld.
Lotte a Kjeld. Foto: Facebook/Simon Preisler

Prvýkrát stáli pred oltárom v roku 1965. Po 24 rokoch manželstva sa však Kjeld Preisler (82) a jeho manželka Lotte (75) rozviedli.

Teraz si táto dánska dvojica po 55 rokoch znovu povedala svoje „áno". Píše Washington Post.

Pri prvom obrade v kostole v Kodani mal on 27 rokov, Lotte o sedem menej. Obaja boli umelcami a prevádzkovali obchod s keramikou. Hoci sa spočiatku zdal ich vzťah harmonický, postupne prichádzali nezhody a hádky.

Ani fakt, že majú spolu štyri deti, ich manželstvo neudržal. Napokon sa v roku 1989 rozhodli, že každý pôjde svojou cestou a rozvedú sa.

Treba však podotknúť, že dvojica si ešte pred rozvodom toho užila viac než dosť. Kjeld totiž bojoval s rakovinou a mesiac ležal na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Lotte sa medzitým starala o deti sama, dokonca musela obetovať aj obchod. Keď to vyzeralo k lepšiemu, rodine kompletne zhorel dom. Podľa slov syna Simona (44) boli práve tieto ťažké skúšky začiatkom konca.

Od rozvodu neprešli ani dva roky a exmanželia pokračovali v spoločnom živote. Ako uviedol Kjeld, nemohol bez nej existovať. Život im však do cesty priplietol ďalšie peripetie.

Lotte sa v roku 2009 zdravie zhoršilo tak veľmi, že skončila na invalidnom vozíku. V poslednom čase sa ich dojem, že sú stvorení jeden pre druhého, umocnila aj vďaka pandémii nového koronavírusu.

„Obaja vedia, že sú rizikovou skupinou. Obaja si nedokážu predstaviť, že by mal jeden z nich zomrieť a neboli by manželmi," povedal syn Simon.

Po 31 rokoch tak Kjeld požiadal Lotte znovu o roku a ona súhlasila. „Najviac ma potešilo, že som sa v mojom veku dokázal z pokľaku postaviť sám," vtipkoval čerstvý staronový ženáč a vzápätí zvážnel.

„Dlho som o tom uvažoval. Súčasná situácia ma však presvedčila, že teraz je ten správny čas," uviedol Kjeld, ktorý sa s Lotte oženil na rovnakom mieste, ako tomu bolo v roku 1965.

Vzhľadom na prísne opatrenia sa na ich „Dni D" museli zaobísť bez hostí. Vďaka internetu však ich veľký okamih videli deti a vnúčatá.

„Nie som typ, ktorý by nejako často plakal, ale priznávam, že toto bola jedna z tých chvíľ," dodal na syn, ktorý už dlhší čas žije v USA.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?