22. 07. 2020 20:43 | PARÍŽ/TASR

Toto obdobie záplav v Európe je najhoršie za posledných 500 rokov

Povodne nastávali za väčších horúčav, než je historický priemer.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Foto: FOTO TASR - Roman Hanc

Európu zasiahli v posledných desaťročiach častejšie a rozsiahlejšie záplavy, než v ktoromkoľvek inom období za posledných 500 rokov. Vyplýva to z dôkladnej analýzy minulých záplav na kontinente, ktorú zverejnili v stredu, informovala agentúra AFP.

Paneurópska skupina výskumníkov strávila osem rokov podrobným štúdiom takmer 10-tisíc záznamov o záplavových udalostiach, siahajúcich do roku 1500 nášho letopočtu.

Zistili nielen to, že posledných 30 rokov dochádzalo k častejším a silnejším záplavám než kedykoľvek predtým, ale povodne nastávali za väčších horúčav, než je historický priemer.

Autori výskumu uviedli, že to pomôže vládam ušetriť po záplavách miliardy na obnove a rekonštrukcii. "Pre predpovedanie záplav v nasledujúcich desaťročiach je dôležité pochopiť, či sme teraz v úplne novej situácii alebo či je toto len opakovanie niečoho, čo tu už bolo," povedal vedúci autor štúdie a hydrológ Günter Blöschl z Viedenskej technickej univerzity.

"Zistili sme, že v tomto prípade platí prvá možnosť, preto sa musíme uistiť, že sa zachováva bezpečnostná rezerva, ktorá má byť zrejme väčšia, než sme si doteraz mysleli," povedal Blöschl pre AFP.

Celosvetovo sa už teploty zvýšili o vyše stupeň Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu, čo zrýchlilo kolobeh vody v prírode a zvýšilo početnosť a silu záplav.

Extrémne záplavy sa však zvyčajne obmedzujú na určité lokality, čo sťažuje vyvodzovanie záverov, ako silno je tento jav ovplyvnený stúpajúcimi teplotami.

Tím výskumníkov identifikoval počas 500 rokov deväť období, keď boli záplavy častejšie, než je priemer.

Kým predchádzajúce obdobia bohaté na záplavy boli chladnejšie než medziobdobia, to posledné - v rokoch 1900 - 2016 - bolo zhruba o 1,4 stupňa Celzia teplejšie.
Vedecká skupina poukázala obzvlášť na zvýšenie letných záplav v týchto rokoch.

V pripojenom komentári Francis Ludlow, odborný asistent špecializovaný na životné prostredie v stredoveku na Trinity College v írskom Dubline, označil výskum za "dôležitý prínos pre naše chápanie európskych dejín záplav".

Rozvodnená rieka Pčolinka po bleskovej povodni v meste Snina.
Rozvodnená rieka Pčolinka po bleskovej povodni v meste Snina. Foto: TASR
 

Podľa predpokladov vedcov mali záplavy každý rok v rokoch 1870 - 2016 vplyv na približne 0,03 percenta európskeho obyvateľstva - to predstavuje každoročné priemerné náklady blížiace sa k jednému percentu celoeurópskeho HDP.

"V budúcnosti sa v dôsledku zmeny klímy všeobecne očakáva zvýšené nebezpečenstvo záplav vo veľkej časti Európy, a tak bez účinného riadenia a prispôsobenia sa budú tieto straty dokonca ešte väčšie," vysvetlil Ludlow.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?