02. 09. 2021 12:29 | BRATISLAVA/tvnoviny.sk

Prepustený Pčolinský vyvoláva napätie. Remišová chce koaličnú radu, Kollár pripustil predčasné voľby

Nadácia Zastavme korupciu poukazuje na to, že silná právomoc zastaviť akékoľvek trestné stíhania, ktorú má v rukách jedna osoba, je ľahko zneužiteľná.

Vladimír Pčolinský.
Vladimír Pčolinský. Foto: Reprofoto: tvnoviny.sk

Paragraf 363 Trestného poriadku. Doteraz verejnosti neznámy, dnes o ňom hovorí celé Slovensko. A zrejme opäť bude mútiť vody v krehkej koalícii. Práve v tej, ktorá sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala voličom, že sporný paragraf zmení.

Použitím tohto paragrafu sa na slobodu dostal bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský, ktorý mal brať úplatky. Obvinenie zrušili aj finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, ktorý bol podozrivý z korupcie. Obvineniu z podplácania už nečelí ani milionár Zoroslav Kollár. Rozhodol o tom námestník Generálnej prokuratúry, na čele ktorej stojí Maroš Žilinka, ktorého si zvolila práve táto vládna koalícia.

 

Poznáme dôvody, kvôli ktorým sa exriaditeľ SIS V. Pčolinský dostal na slobodu

Prepustenie Pčolinského vyvoláva množstvo otáznikov a už sa skloňuje slovo napätie v koalícii, dokonca sa spomínajú predčasné voľby.

Remišová chce mimoriadnu koaličnú radu

Vicepremiérka a líderka Za ľudí Veronika Remišová chce mimoriadnu koaličnú radu k otázke právomocí generálneho prokurátora a využívaniu sporného paragrafu 363 Trestného poriadku. Na sociálnej sieti uviedla, že chce v tejto súvislosti kontaktovať aj predstaviteľov prokurátorskej samosprávy. Hovoriť chce o zmene pravidiel, ako aj o zmene doterajšej štruktúry a komplexnejšej reforme fungovania prokuratúry.

„Existencia, a hlavne reálne využívanie sporného paragrafu 363 Trestného poriadku tak, ako to urobila Generálna prokuratúra (GP) SR, spôsobuje vážnu nerovnováhu v demokratickom systéme a v právnom štáte. Je neprijateľné, aby rozhodnutím jedného človeka bola zmarená viacročná práca a zákonné rozhodnutia vyšetrovateľov, prokurátorov, ale aj mnohých sudcov prakticky celej súdnej sústavy SR,“ namieta Remišová.

Vicepremiérka tvrdí, že na tento sporný paragraf upozorňovala, ešte kým bola v opozícii, a ambícia jeho úpravy sa dostala aj do programového vyhlásenia vlády. Podľa slov Remišovej sa aktuálne ukazuje, aké dôležité bolo „takéto kľúčové protikorupčné opatrenia prijímať okamžite po vzniku vlády“.

Otvoriť chce diskusiu aj o zmene pravidiel i doterajšej štruktúry prokuratúry, ako aj o komplexnejšej reforme jej fungovania. Koalícia pritom pred rokom novelizovala zákon o prokuratúre. Upravovala vtedy najmä oblasť voľby generálneho prokurátora, aby sa o funkciu mohol uchádzať aj neprokurátor. Rozšíril sa tiež okruh inštitúcií, ktoré kandidátov môžu navrhovať.

Programové vyhlásenie vlády hovorí, že „vláda SR bude dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúma zúženie právnej úpravy paragrafu 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu“. Vláda zatiaľ tento paragraf neupravila.

Kollár pripustil predčasné voľby, Heger ich odmieta

Premiér Eduard Heger (OĽANO) odmieta predčasné voľby. Uviedol to v reakcii pre TASR na vyjadrenie predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina), ktorý pripustil predčasné voľby, ak by nezákonnosť pokračovala.

„Ani ja, ani hnutie OĽANO nie sme za predčasné voľby. Sme za plnenie programového vyhlásenia vlády, za pokračovanie boja proti korupcii a za zlepšovanie životných podmienok našich občanov,“ povedal Heger.

Kollár uplynulý utorok v súvislosti so zrušením obvinení pre exšéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského uviedol, že sa poukázalo na ich nezákonnosť. Pokiaľ by sa v nezákonnosti obvinení či v manipulácii svedkov malo pokračovať, hnutie Sme rodina sa na tom nechce zúčastňovať a začalo by s koaličnými partnermi rozhovory o predčasných voľbách.

Nadácia Zastavme korupciu žiada odňať Generálnej prokuratúre možnosť zrušiť uznesenie o obvinení

Nadácia Zastavme korupciu žiada vládu, aby splnila záväzok zo svojho programového vyhlásenia a úpravou právomoci generálneho prokurátora mu odňala možnosť zrušiť právoplatné uznesenie o obvinení. Na kabinet sa obracia v súvislosti s rozhodnutím Generálnej prokuratúry (GP), ktorá v utorok (31. 8.) zrušila viacero vznesených obvinení, medzi iným aj obvinenie bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského z korupcie. Nadácia upozorňuje, že v prípade generálneho prokurátora Maroša Žilinku i exšéfa tajnej služby ide o nominantov Sme rodina.

„Aj keď sa Maroš Žilinka z rozhodnutia vylúčil a nechal rozhodovať svojho zástupcu, skutočnosť, že kontroverzné uznesenie Generálna prokuratúra verejnosti doteraz dôveryhodne nevysvetlila, vzbudzuje pochybnosti, či bolo nestranné,“ uviedla riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Poukazuje pritom na to, že silná právomoc zastaviť akékoľvek trestné stíhania, ktorú má v rukách jedna osoba - generálny prokurátor alebo ním poverený námestník, je bez ďalších kontrolných mechanizmov ľahko zneužiteľná.

Trestný poriadok by sa mal zmeniť podľa riaditeľky nadácie tak, aby GP nemohla rušiť právoplatné uznesenia o obvinení. „Rozhodnutie o vine či nevine by malo byť vecou súdov a nie v rukách jedného človeka,“ dodala Petková.

Čo sa skrýva za sporným paragrafom?

Za paragrafom 363 Trestného zákona sa skrýva právomoc Generálneho prokurátora zrušiť právoplatné rozhodnutia prokurátora alebo policajta zastaviť vyšetrovanie trestného činu. Bez možnosti nápravy. 

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z Domáce

Už ste čítali?