05. 05. 2021 13:27 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Strach a hnev rodičiek počas pandémie: Ich práva utrpeli, niektoré nemocnice nepodávali ani epidurálku

Podľa prieskumu boli porušované viaceré práva tehotných a rodiciach žien na Slovensku.

Ilustračná snímka - bábätko
Ilustračná snímka - bábätko Foto: Shutterstock.com

Pandémia zasiahla všetky sféry života vrátane nemocničnej starostlivosti. Organizácia Občan, demokracia a zodpovednosť vydala publikáciu Pôrod - Práva - Pandémia, v ktorej výskumníčky zbierali osobné skúsenosti žien, ktoré boli tehotné alebo porodili počas prvej vlny koronavírusu na Slovensku.

Právnička a spoluautorka publikácie Janka Debrecéniová hovorí, že nemocnice porušovali práva žien počas pôrodov a rušili aj predpôrodné kurzy. Žien sa veľmi dotýkala nemožnosť mať pri pôrode sprevádzajúcu osobu. Už v máji pritom hlavný hygienik umožnil rodiacim ženám mať pri sebe osobu podľa vlastného výberu. Mnohé nemocnice to aj tak nerešpektovali. Ženy cítili strach, stres až hnev. Podľa Debrecéniovej to nie sú pocity, s ktorými majú ženy rodiť.

Niektoré nemocnice dokonca varovali, že ženám nebudú počas pôrodu podávať epidurálnu analgéziu, aby šetrili lekárov.

V rozhovore sa dozviete aj:
Ako sa zhoršila zdravotná starostlivosť v pôrodniciach počas pandémie
Prečo nemocnice nechcú sprevádzajúce osoby počas pôrodov
Aké ľudské práva boli porušované počas pôrodov
Či sa ženy sťažovali na povinnosť nosiť rúška

O porušovaní ľudských práv rodiacich žien sa hovorí už niekoľko rokov. Zhoršila to pandémia ešte viac?

Myslím si, že oproti predchádzajúcemu stavu, keď boli prítomné mnohé systémové porušenia ľudských práv žien pri pôrodoch, sa situácia počas pandémie ešte viac zhoršila. Pribudli nové porušenia napríklad v podobe zákazu či obmedzení prítomnosti sprevádzajúcej osoby. Mnohé predtým existujúce porušenia sa ešte viac prehĺbili, alebo získali nové rozmery. Napríklad nemožnosť žien rodiť v samostatných miestnostiach za zatvorenými dverami a bez prítomnosti iných žien už nepredstavuje len porušenie práva na súkromie, ale aj epidemické riziko. Vyskytovali sa však aj iné porušenia. Napríklad odmietanie podať epidurálnu analgéziu z dôvodu šetriť anestéziológov alebo masívna separácia matiek od novorodencov odôvodnená aj neprítomnosťou sprevádzajúcej osoby, ktorú však samotné nemocnice zakazovali.

Skúmali ste aj to, ako nemocnice s pôrodnicou informovali o aktuálnej situácii a protipandemických opatreniach. Na čo ste prišli?

Hneď ako sa začala pandémia, zrušili nemocnice možnosť absolvovať predpôrodné kurzy a možnosť ísť osobne na prehliadku pôrodníc. Pred pandémiou to bola pre ženy často jediná možnosť získať informácie o tom, ako bude v nemocnici poskytovaná starostlivosť, mohli si pozrieť priestory, porozprávať s personálom, zistiť niečo o kultúre a praxi v danej inštitúcii. Táto možnosť sa zo dňa na deň zrušila bez toho, aby bola vytvorená adekvátna náhrada. Stránky nemocníc poskytovali veľmi málo informácií o pôrodoch počas pandémie. Len zhruba 40 percent stránok nemocníc s pôrodnicami obsahovalo nejaké informácie o pôrodnej starostlivosti počas tohto obdobia. Medzi nimi sme našli iba dve nemocnice, ktoré poskytovali relatívne dostatočné a kvalitné informácie. Zhruba polovica nemocníc obsahovala nejaké informácie ohľadom opatrení, ale nie konkrétne o pôrodnej starostlivosti. Štyri nemocnice neobsahovali žiadne informácie o poskytovanej zdravotnej starostlivosti počas pandémie. Prístup k zdravotnej starostlivosti v tehotenstve sa počas pandémie tiež zhoršil, boli redukované alebo bez náhrady zrušené niektoré poradne či vyšetrenia.

Hlavný hygienik 6. marca zakázal vyhláškou návštevy v nemocniciach a nemocnice na základe toho zakázali aj sprevádzajúce osoby pri pôrodoch. V správe píšete, že návšteva nie je to isté ako sprevádzajúca osoba. Znamená to, že nemocnice si zle vysvetlili toto nariadenie?

Áno. Myslím si, že táto situácia nám odhalila veľmi hlboký problém. Sprevádzajúca osoba počas pôrodu mnohými zodpovednými aktérmi nebola a niekde stále nie je vnímaná ako ľudskoprávny nárok, ktorý má korene v práve na kvalitné poskytovanie zdravotnej starostlivosti a v práve na ochranu súkromného a rodinného života. Právo ženy na sprevádzajúcu osobu podľa vlastného výberu zdôrazňuje aj WHO a sprevádzajúcu osobu odporúča ako súčasť kvalitnej a bezpečnej pôrodnej starostlivosti, a to aj počas pandémie. Je známe, že prítomnosť sprevádzajúcej osoby skracuje dĺžku pôrodu alebo znižuje riziko, že počas pôrodu bude nutné pristúpiť k cisárskemu rezu. Ak si niekto interpretoval sprevádzajúcu osobu počas pôrodu ako návštevu, svedčí to o nedostatku porozumenia ľudskoprávnym rozmerom práva na sprevádzajúcu osobu, jej benefitov pre ženy a pre dobrý priebeh pôrodu, ale aj najzákladnejších potrieb rodiacich žien. Treba zároveň podotknúť, že hlavný hygienik už v máji roka 2020 zdôraznil, že sprevádzajúca osoba pri pôrode nie je návštevou.

Problémom však bolo, že bez vysvetlenia dôvodov a kritérií ponechal konečné rozhodovanie na nemocniciach. Prítomnosť sprevádzajúcej osoby podmienil súhlasom konkrétneho zdravotníckeho zariadenia. Nemocniciam tak svojvoľne a bez jasného právneho základu vytvoril základ pre svojvoľné rozhodovanie a mnohé nemocnice sa tejto svojvôle aj zhostili a niektoré v nej pretrvali dodnes. V kontraste s tým WHO už 18. marca 2020 vydalo odporúčania pre poskytovanie pôrodnej starostlivosti počas pandémie, ktoré zahŕňali právo každej ženy na sprevádzajúcu osobu podľa vlastného výberu. Slovenská vláda tieto odporúčania veľmi promptne preložila a zverejnila na svojich webových stránkach. Takže informácií o tom, že toto je odporúčaný štandard kvalitnej zdravotnej starostlivosti, bolo dosť a zároveň orgány štátu toto právo aj formálne garantovali. Bolo im však dosť jedno, či a ako sa toto právo napĺňa. Jeho dodržiavanie vôbec nesledovali a svojou benevolenciou podporovali nemocnice v tom, aby konali svojvoľne.

Ilustračná snímka pôrodu rodičky s COVID-19.
Ilustračná snímka pôrodu rodičky s COVID-19. Foto: UNLP Košice
 

Uvoľnili nemocnice opatrenia aspoň teraz?

Tento stav pretrváva aj dodnes, a to dokonca aj napriek tomu, že súčasná epidemická situácia je relatívne priaznivá, personál je väčšinou zaočkovaný a sprevádzajúcu osobu je možné promptne otestovať. Nemocnice ešte v súčasnosti zneužívajú situáciu a niektoré výrazne obmedzujú právo žien na sprevádzajúcu osobu napríklad tým, že určujú ženám, kto ňou môže byť. Zvyčajne ženám „dovolia" partnera, respektíve používajú čarovnú formulku o „osobe žijúcej v spoločnej domácnosti". Existujú však ženy, ktoré z rôznych dôvodov nechcú alebo nemôžu mať partnera pri pôrode, alebo partnerov ani nemajú, alebo žijú s násilníkom, alebo jednoducho preferujú inú osobu. Toto však vôbec nie je manažmentmi niektorých nemocníc reflektované.

Prečo sprevádzajúca osoba nemocniciam tak veľmi prekáža?

Myslím si, že prítomnosť inej osoby ako rodiacej ženy, ktorá sa navyše musí sústrediť na pôrod, je veľmi silný prvok verejnej kontroly. Niektorým nemocniciam môže vyhovovať, že majú ľahko použiteľnú zámienku na výrazné obmedzenie možností verejnej kontroly počas pôrodu.

Takže sprevádzajúca osoba kontroluje zdravotníkov a je hlasom ženy, ktorá sa nemôže ozvať.

Áno, je to osoba, ktorá je prítomná, môže pozorovať a v prípade, že s tým žena súhlasí, aj zasiahnuť. Môže byť svedkom rôznych situácií, o ktorých môže rozprávať. Sprevádzajúcimi osobami sú navyše často duly, ktoré, aj keď nie sú zdravotníčkami, majú absolvovaných veľa kurzov, videli množstvo dobrých pôrodov aj v zahraničí, vedia porovnávať, vedia, čo sú dobré postupy a vedia, akým spôsobom môžu ženy podporovať. Je dosť možné, že niektoré zdravotnícke zariadenia vnímajú prítomnosť dúl, z ktorých mnohé podporujú autonómiu žien, ako tlak na zmenu, do ktorej sa im nechce. Samozrejme, toto sa nevzťahuje na všetky zariadenia. Sú aj také, ktoré plne rešpektujú voľbu žien a rozumejú dôležitosti sprevádzajúcej osoby podľa ich vlastného výberu.

TIP: Mirka porodila jedno dieťa v nemocnici, druhé doma. Prezradila, kde sa cítila lepšie

Vo vašom prieskume ženy, ktoré nemali sprevádzajúcu osobu pri pôrode a chceli ju, písali, že sa cítili osamelé, v strese, dokonca jedna volala v bolestiach o pomoc a nikto jej neprišiel pomôcť. Existuje spôsob, ako by sa mohli brániť?

Počas pôrodu má žena dosť práce so sústredením na samotný pôrod a je mimoriadne zraniteľná. Je nereálne a nespravodlivé chcieť, aby sa počas pôrodu bránila. Primárne musíme otázku klásť tak, ako zo strany zodpovedných inštitúcií zabezpečiť, že nebudú klásť ženám prekážky, ktoré nie sú kompatibilné s kvalitným poskytovaním zdravotnej starostlivosti a vylučujú pocit bezpečia. V prieskume sme totiž okrem iného zistili, že len jedna tretina opýtaných žien sa počas pôrodu cítila bezpečne. Zhruba rovnaké percento žien prežívalo obavy, stres, neistotu a strach.

Viac ako štvrtina pociťovala bezmocnosť a významná skupina pociťovala hnev a ohrozenie. Toto nie sú pocity, s ktorými majú ženy rodiť. Pocit bezpečia a pohody v prvom rade závisí od štýlu a obsahu komunikácie personálu so ženou, od rešpektovania jej rozhodnutí, intimity a integrity a, samozrejme, aj od možnosti prítomnosti blízkej osoby, ktorej žena dôveruje. Je v prvom rade na personále, aby u ženy vytvoril absolútny pocit bezpečia, ktorý je nevyhnutnou podmienkou na pôrod, ako aj na manažmentoch zdravotníckych zariadení, aby vytvárali a vynucovali k tomu smerujúce štandardy a celkovo pozitívne ovplyvňovali atmosféru na pracoviskách a ich kultúru. Ak by si teda ministerstvo zdravotníctva a ďalšie relevantné orgány a inštitúcie vrátane zdravotníckych zariadení a ich personálu plne uvedomovali svoje úlohy a zodpovednosti, nemuseli by sme si klásť otázku, ako sa majú ženy brániť.

Ďalším z problémov bolo, že lekári si nepýtali informovaný súhlas pred vykonaním niektorých úkonov. Ako to odôvodňovali?

Pýtali sme sa žien a nie zdravotníkov, takže nepoznáme príčiny. Na to by sme potrebovali hlbšie dáta, ktoré by mal zbierať štát, a nezbiera. Môžem však na základe našich predchádzajúcich výskumov povedať, že už pred pandémiou sa ukazovalo, že veľa zdravotníkov a zdravotníckych zariadení zlyháva v povinnosti poskytovať pôrodnú starostlivosť výlučne na báze informovaného súhlasu. Informovaný súhlas je koncept, ktorý hovorí, že žiadny zákrok, ktorý zdravotník alebo zdravotníčka pomýšľajú vykonať, nemôže byť vykonaný bez toho, aby o ňom v dostatočnom predstihu a zrozumiteľne informovali dotknutú ženu a aby sa táto žena slobodne, s dostatočným časom a bez nátlaku preň rozhodla alebo ho odmietla. Na Slovensku je tento „súhlas" zvyčajne veľmi formalizovaný. Ženy väčšinou po príchode do pôrodnice podpíšu jeden alebo viac formulárov, často nedostanú žiadne sprievodné informácie, podpisovanie sa deje počas kontrakcií a ženy ani nevedia, čo podpisujú. Mnohé úkony sa tak vykonávajú bez platne poskytnutého informovaného súhlasu, bez informovania a nezriedka aj napriek vyslovenému nesúhlasu.

Tieto fenomény boli prítomné aj počas pandémie. Ženy vo väčšine prípadov podpisovali formuláre, ale nezriedka nedostávali sprievodné informácie, vyskytovali sa intervencie bez súhlasu, informovania, ale aj napriek nesúhlasu. Môžeme sa domnievať, že neprítomnosť sprevádzajúcej osoby kombinovaná so strachom z pandémie a pocitom u personálu, že vo vzťahu k ľudským právam môže ešte viac ako za bežných čias, spôsobili aj zhoršenie prístupu k právu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti výlučne na báze informovanému súhlasu.

Novorodenec po covidovom pôrode.
Novorodenec po covidovom pôrode. Foto: UNLP Košice
 

Ďalším z problémov bolo aj to, že ženám bola odmietnutá epidurálna analgézia z dôvodu, že anestéziológov šetrili, alebo presúvali na covidové oddelenia. Neodkladná zdravotná starostlivosť však musí byť poskytnutá aj počas pandémie. Nebol v tomto prípade porušený zákon?

Presne tak. Upresnila by som, že my sme v prieskume nemali respondentku, ktorej by bola odmietnutá epidurálna analgézia pre epidémiu, ale pri iných metódach faktografického prieskumu sme narazili na situáciu, keď nemocnice avizovali, že analgéziu neposkytnú. V jednom prípade to odôvodňovali potrebou šetriť nemocničný personál. Zdravotná starostlivosť v tehotenstve a pri pôrode je však základná a neodkladná zdravotná starostlivosť. Tá sa musí aj počas mimoriadnych situácií poskytovať tak ako obyčajne a v rovnakej kvalite, a teda sa nemôže redukovať na nižšiu kvalitu alebo opomínať. Z tohto pohľadu došlo k porušeniu práva aj z pohľadu medzinárodných záväzkov. V tejto súvislosti by som chcela zároveň podotknúť, že prístup k epidurálnej analgézii je problémom aj mimo pandémie.

Stále u nás existujú zariadenia, ktoré analgéziu spoplatňujú, hoci tíšenie bolesti je jedno zo základných úloh medicíny. Podmieňovanie tíšenia bolesti platbou predstavuje bariéru, a teda diskrimináciu v prípade mnohých žien, ktoré si ju nemôžu dovoliť. Takisto existujú zariadenia, ktoré analgéziu neposkytujú nepretržite, ale napríklad len počas bežných pracovných hodín v rámci pracovných dní. V tejto súvislosti je zároveň potrebné otvoriť vážnu diskusiu aj o práve žien na slobodnú voľbu metód tíšenia pôrodných bolestí, ktoré by mali byť dostupné v širokej škále zahŕňajúcej farmakologické aj nefarmakologické metódy. Tu je obzvlášť aktuálna otázka práva na slobodný výber polohy počas pôrodu, ktorého porušovanie sa potvrdilo aj v našom prieskume. V súvislosti s bolesťou tiež nemožno opomenúť iné hrubé a bolestivé zákroky - napríklad veľmi často sa vyskytujúce bolestivé šitie pôrodných poranení či vykonávanie zakázanej Kristellerovej expresie, na Slovensku známej aj ako skákanie na brucho.

Výbušnou témou boli aj rúška počas pôrodu. Medializovaný bol prípad rodičky v Košiciach, ktorá odmietala rúško a prípad nakoniec musela riešiť až polícia. Dá sa tu hovoriť o ľudskom práve, keď existuje zhoda, že rúško je základná ochrana zdravotníkov, ale aj samotných žien?

V prvom rade ženy v našom prieskume nespochybňovali potrebu nosenia rúšok ako takú. Musím zároveň povedať, že nie vo všetkých prípadoch bolo rúško vyžadované, resp. vyžadované počas celého pôrodu. Viac ako jedna tretina opýtaných však musela mať rúško počas celého pôrodu. Niektoré ženy si počas druhej doby pôrodnej vyjednali možnosť dať si rúško dole. Niekde to však personál neakceptoval a ženy ho museli mať počas celého pôrodu. Hlboko dýchať počas fázy tlačenia je nevyhnutné na to, aby žena pôrod zvládla. Je to teda niečo, čo si vyžaduje povaha zdravotnej starostlivosti. Môžeme to prirovnať napríklad k návšteve zubára alebo ORL špecialistu. Tam musíme mať otvorené ústa, aby lekár mohol vykonať daný úkon, takže rúško si musíme zložiť. Z tohto pohľadu môžu nastať situácie, že je aj počas pôrodu nevyhnuté, aby si žena rúško zložila.

Zaujímavé sú v tejto súvislosti napríklad odporúčania Amerického kolégia pôrodníkov a gynekológov, ktoré hovoria, že aj ženy s ochorením na COVID-19 si môžu rúško zložiť, ak je to nevyhnutné na zvládnutie pôrodu, a zdravotnícky personál by sa mal v takýchto prípadoch dodatočne chrániť, napríklad štítmi alebo okuliarmi. Aj odborné organizácie teda pripúšťajú, že sú prípady, ktoré si vyžadujú zloženie rúška, dokonca aj v prípade žien s ochorením COVID-19, a zdravotnícky personál by sa mal v takýchto prípadoch ešte dodatočne chrániť. Zároveň musím dodať, že ak ženy kritizovali nosenie rúšok, nebolo to pre potrebu nosenia rúšok ako takej, ale pre to, že v nich počas pôrodu nevládali dýchať, a tiež pre to, že zdravotnícky personál už nebol rovnako prísny na seba. Niektorí zdravotníci a zdravotníčky nemali rúško, alebo ho nemali nasadené správne. Ženy nemali počas pôrodu či po ňom potrebné súkromie, boli na izbách s inými ženami, personál sa pri nich striedal vo vysokých počtoch, ženy boli počas pôrodov presúvané - čo nebolo bezpečné ani z epidemického hľadiska. Často nebolo k dispozícii ani mydlo či antivírusové gély. Oprávnene teda cítili krivdu a mali pocit, že opatrenia neboli primárne zamerané na ich ochranu a ochranu ich novorodencov, ale na ochranu zdravotníckeho personálu.

Ilustračná snímka
Ilustračná snímka Foto: shuterstock.com/Nasimi Babaev
 

Druhá vlna pandémie bola na Slovensku oveľa silnejšia. Boli podmienky v pôrodniciach ešte horšie?

Dáta zozbierané počas druhej vlny ešte nemáme celkom spracované, ale vieme povedať, že porušovanie práv žien v súvislosti s pôrodmi v zdravotníckych zariadeniach naďalej pokračovalo. Pribudli aj ženy pozitívne na COVID-19 alebo s podozrením naň. Mnohým z nich boli ich novorodenci okamžite po pôrode protiprávne odobratí a izolovaní aj na niekoľko dní, čo je veľmi škodlivá prax. WHO zdôrazňuje potrebu kontaktu kože na kožu so svojím dieťaťom ihneď po pôrode, možnosť ho dojčiť a možnosť byť s ním ubytovaná v spoločnej izbe, samozrejme, za dodržania zvýšených hygienických podmienok, aj u žien s ochorením COVID-19.

Ženy, ktoré rodili s týmto ochorením, často rodili v provizórnych podmienkach, v provizórne vytvorených pôrodných izbách, ako keby nemocnice neboli na ženy rodiace s týmto ochorením ani po mesiacoch trvania pandémie dostatočne alebo vôbec pripravené. Stávalo sa tiež, že personál automaticky pristúpil k operačnému spôsobu pôrodu, aby ho skrátil, hoci na to neboli medicínske indikácie. Takisto sa stávalo, že zdravotnícky personál nebol počas pôrodu žien s ochorením na COVID-19 väčšinu času ani fyzicky prítomný a so ženou komunikoval len cez zavreté dvere. Takýto prístup, samozrejme, nie je adekvátny. Aj ženy s ochorením COVID-19 majú právo na kvalitnú zdravotnú starostlivosť a pozitívnu a bezpečnú pôrodnú skúsenosť.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?