20. 05. 2021 18:30 | TEL AVIV/Karol Chren

Rozhovor so Slovákom z Izraela: Mrzí ma, že ľudia sa na konflikt pozerajú ako na futbalový zápas

Raketové útoky z Pásma Gazy na Izrael sa dotýkajú aj tamojšej slovenskej komunity.

Dávid Polák, Slovák žijúci v Tel Avive.
Dávid Polák, Slovák žijúci v Tel Avive. Foto: Dávid Polák - archív

Ozbrojený konflikt medzi Palestínou a Izraelom sa ťahá už vyše 70 rokov. Teraz sa však vyhrotil najviac od roku 2014. Boje na Blízkom východe vypukli po niekoľkodňových stretoch medzi izraelskou políciou a Palestínčanmi v Jeruzaleme. Napätie eskalovalo počas ramadánu, keď Izrael obmedzil Palestínčanom zhromažďovania na mieste, kde sa Arabi väčšinou schádzajú k večernej modlitbe, čo mnoho Palestínčanov považuje za ponižujúce.

Väčšina moslimského sveta aj ľudskoprávne organizácie kritizujú Izrael za porušovanie práv Palestínčanov a za ich vysídľovanie z niektorých častí Izraela. Západ stojí za Izraelom, no vyzýva ho, aby raketovými náletmi nezabíjal civilistov.

Palestínski militanti ostreľujú raketami Izrael už druhý týždeň. Izraelská armáda reaguje útokmi na ciele v Pásme Gazy, predovšetkým prostredníctvom letectva.

Raketové útoky z Pásma Gazy na Izrael sa dotýkajú aj tamojšej slovenskej komunity. Tvoria ju diplomati, študenti aj ľudia zo zmiešaných manželstiev. Všetci si teraz zvykajú na novú rutinu - byť neustále pripravení čo najrýchlejšie dobehnúť do bunkra. O situácii v Izraeli sme sa rozprávali s Dávidom Polákom - Slovákom, ktorý už šesť rokov žije v meste Ramat Gan, ktoré je predmestím Tel Avivu.

Aká je teraz situácia v meste? Dá sa to porovnať s lockdownom počas pandémie? Ako sa zmenil každodenný život počas útokov?

Aktuálne k dnešnému dňu (19. 5., pozn. red.) je situácia v našom regióne (centrálny Izrael, okolie Tel Avivu, pozn. red.) pokojnejšia oproti predošlým dňom. S lockdownom sa to úplne porovnať nedá, lebo atmosféra medzi ľuďmi je úplne iná. Školy sú zavreté od minulého týždňa, väčšina ľudí, ktorí môžu, tak pracujú z domu. Obchody sú síce otvorené, ale ulice sú citeľne prázdne. Kto nemusí, nikam nejde a ľudia zostávajú doma s rodinami v pohotovosti pripravení na ďalší útok. Snažíme sa fungovať tak normálne, ako je len možné, ale to napätie je všadeprítomné. 

V čom je vypätá situácia, ktorú teraz pozorujeme v Izraeli, nová, v porovnaní s konfliktmi z predošlých rokov?

V princípe nejde o nič nové. Je však pravda, že tieto útoky zo strany Hamasu boli nezvyčajne silné a intenzívne, naposledy bola situácia taká zlá v roku 2014. Novým „fenoménom“ sú občianske nepokoje, ktoré prepukli po celom Izraeli, najmä v takzvaných zmiešaných mestách, kde žijú spolu Židia aj Arabi. Toto je niečo nové a, pravdupovediac, dosť nečakané. Existujú reálne obavy, že by tieto nepokoje mohli prerásť do tretej intifády alebo do nejakej formy lokálnych občianskych vojen.

Ako vnímate postup izraelskej vlády v reakcii na raketové útoky? Je podľa vás súčasná stratégia boja proti militantom z Hamásu adekvátna?

Ak sa budeme baviť čisto o konflikte s Hamásom v Gaze a opomenieme situáciu na Západnom brehu, tak myslím, že drvivá väčšina Izraelčanov s postupom vlády úplne súhlasí. Hamás je neodškriepiteľne teroristická organizácia, ktorá útočí primárne na civilné obyvateľstvo. Izraelská armáda má už dlhodobo stratégiu a zničiť Hamásu ich infraštruktúru, tunely, sklady zbraní a zlikvidovať vysokých predstaviteľov a veliteľov. Samozrejme, je ťažké takúto operáciu vykonať bez civilných strát, keďže ide o najhustejšie obývanú oblasť na planéte (Pásmo Gazy, pozn. red.) a Hamás operuje v civilných priestoroch.

Máte nejakých známych z radov izraelských Arabov? Ako vnímajú to, čo sa deje?

Mám a nie sú zo situácie nadšení. Striktne odsudzujú útoky Hamásu a podporujú Izraelskú armádu v boji proti nemu, ale sú, naopak, veľmi znepokojení krokmi vlády na Západnom brehu. V Gaze je situácia pomerne jasná, ale Západný breh je omnoho komplikovanejší, obzvlášť otázka Východného Jeruzalema. To je však asi na samostatný rozhovor.

Sledujete slovenské médiá? Ako vnímate ich informovanie o rozdúchaní konfliktu medzi Izraelom a Hamásom? Sú nejaké podstatné fakty, ktoré sa neprávom opomínajú?

Médiá sledujem veľmi pozorne. Aj tie slovenské. Občas sa nad článkami a správami aj celkom pousmejem. Myslím si, že vo všeobecnosti môžem povedať, že slovenské médiá tomuto konfliktu absolútne nerozumejú a ani nemôžu. Faktov sa opomína veľmi veľa ale, nielen to, opomína sa aj mnoho skutočností, ktoré sú kultúrneho, historického či politického charakteru. Slovenske médiá sa snažia ten konflikt chápať ako lineárny, ale to sa nedá. Rovnako ma trochu mrzí, že sa mnoho ľudí na to pozerá ako na nejaký futbalový zápas, ale ten konflikt je nie nadarmo označovaný ako asymetrický, a to sa spravodlivému, férovému Európanovi veľmi ťažko chápe. Ani naslovovzatí experti sa nezhodnú na detailoch príčin a súvislostí. A potom je tu prirodzená ľudská potreba vybrať si stranu, ktorej fandím. To potom prináša úsmevné výmeny názorov a len to napomáha propagande z oboch strán. A to je dôležité, lebo tento konflikt nie je konfliktom náboženským ani politickým, nejde tu o územie či status quo. Viac než čokoľvek iné je to propagačná kampaň Hamásu, a je treba povedať, že Hamás túto mediálnu vojnu vedie vynikajúco a v podstate bude jej víťazom, nech už tento konflikt dopadne akokoľvek.

Iron Dome v akcii nad Tel Avivom. Na mesto v noci na utorok (11. mája) vypálili z Pásma Gazy takmer 150 rakiet.

Iron Done in action over Tel Aviv several minutes ago - 1 dead and 5 injured from Palestinian missile salvo fire!

Uverejnil používateľ Yoav Efrati Utorok 11. mája 2021

zdroj: Facebook/Yoav Efrati

Koľkokrát ste od začiatku ostreľovania raketami museli utekať do bunkra?

Prestal som to počítať hneď druhý deň. Minulý týždeň v utorok to bolo takmer každú polhodinu. Niekedy si dajú prestávku aj pár hodín, inokedy celý deň. V tom je to najzákernejšie. Človek naozaj nikdy nevie, kedy sa spustí poplach, preto je to také stresujúce. Každé jedno buchnutie dverami človeka hneď vystrelí na nohy a je pripravený bežať do úkrytu. Je to veľmi vyčerpávajúce.

A čo spánok? Dá sa vôbec v takejto situácii zaspať?

To je problém, v mojom prípade som práve toto znášal najťažšie. Úprimne, nie, človek sa nevyspí, občas si zdriemne, keď už fakt nevládze, ale aj to je iba tak na pol oka. Aj prvých pár dní po tých najťažších útokoch, keď bol relatívny pokoj, bolo veľmi ťažké vypnúť, zavrieť oči a zaspať. Človek je v konštantnom strese a v pohotovosti. Rovnako ťažké je najesť sa, človek má vnútornosti ako na škripci a keďže sme z pochopiteľných dôvodov zavreli plyn, tak sme defacto 3-4 dni prežívali len na proteínových tyčinkách.

Čo sa deje po poplachu?

Hneď ako utíchne siréna, väčšinou ešte počuť výbuchy pár minút, to keď rakety Iron Dome (obranný protiraketový systém, pozn. red.) zasiahnu palestínske rakety. Podľa inštrukcií musíme vyčkať 5-6 minút a potom sa môžeme vrátiť domov, ale nespočetnekrát sa nám stalo, že sme vyšli z bunkra, prešli päť krokov a sirény sa spustili opäť.

Do bunkra zrejme nejdete iba tak naľahko. Máte pripravenú nejakú pohotovostnú výbavu?

Ja mám pri dverách evakuačnú batožinu 24 hodín denne, 365 dní v roku. Vždy keď utekáme, tak ju zdrapnem. Je to taká malá taška cez rameno, kde mám základnú lekárničku, vodu, nejaké proteinové tyčinky, izotermické fólie, chemické svetlá, baterku, nabíjačku na mobil a powerbanku, píšťalku, reflexnú vestu, ochranné okuliare, chrániče sluchu a rukavice. Ale ja som tak trošku paranoik a rád som vždy pripravený. Nie je však neobvyklé vidieť v bunkri mokrého „vyhúkaného“ človeka len v uteráku, lebo bol práve v sprche, keď prišiel poplach. Hneď ako totiž zaznie siréna, nie je čas obliekať sa či zháňať to či ono. Musíme okamžite opustiť dom a bežať sa skryť.

Rakety smerujúce na Tel Aviv po zostrelení obranným systémom Iron Dome (Železná kupola).
Rakety smerujúce na Tel Aviv po zostrelení obranným systémom Iron Dome (Železná kupola). Foto: Dávid Polák
 

Čo všetko je súčasťou bunkra? Myslí sa aj na dlhší pobyt?

Áno, samozrejme. Ale tých bunkrov je mnoho druhov. Tie veľké civilné sú veľmi podobné tým európskym z čias studenej vojny, každý má vlastný generátor, vodu, nejaké jedlo, deky a podobne. Ale v takýchto situáciách slúži ako „kryt“ v podstate akákoľvek podzemná garáž alebo pivničné priestory. Tam, kam sa bežíme schovať my, je v podstate pivnica domu naproti s pancierovými dverami a okrem vody tam nie je nič. Keď napríklad idem po ulici a zaznie poplach, jednoducho vbehnem do prvého domu a zídem dole pod úroveň zeme. Počas týchto dní musí byť každá budova, garáž či pivnica neustále otvorená a prístupná.

Stalo sa niekedy, že varovanie pred raketovým útokom prišlo neskoro?

Stalo sa, že sme počuli najskôr výbuchy a až pár sekúnd po nich sa rozozneli sirény, ale to je zrejme preto ze tie výbuchy boli mimo náš koridor. Ten systém funguje tak, že keď vyletia rakety z Gazy, radar Iron Domu ich najskôr zachytí, vypočíta ich trajektóriu a vyhodnotí predpokladané miesto dopadu. Ak raketa letí niekam do poľa, tak ju prepustí. Ten systém je priamo prepojený so systémom včasného varovania, takže on spúšťa sirénu len tam, kde sa predpokladá dopad, čo môže byť aj vedľajšia štvrť. Aj keď počujeme vzdialenú sirénu a vzdialené výbuchy, náš koridor nie je v ohrození. Ten systém tým pádom vždy bude o niekoľko sekúnd či minút napred pred raketami.

Na fotografiách, ktoré ste nám poslali, vidno škody po dopade rakety vo vašom meste. Ako ďaleko to bolo od domu, v ktorom bývate? Prečo raketu nezachytil Iron Dome?

Áno, toto je asi nejakých 500-600 metrov od nášho domu, je to v susednej ulici. Keď to tam dopadlo, boli sme v kryte, ale hneď nám bolo jasné, že toto bol zásah, ten výbuch bol mnohonásobne mohutnejší ako tie zo zostrelených rakiet a pár minút po tom sme už počuli záchranárov, ako sa k nám približujú, takže sme hneď vedeli, že to bol zásah a že to bolo blízko. Fotky som urobil až na ďalší deň, keď už bolo miesto zaistené. Toto je práve „novinka“ Hamasu, oni zistili že Iron Dome má tiež svoje limity, keď naraz vypália povedzme 60-70 rakiet na rovnaký cieľ, tak je veľká šanca, že z nich nejaké prekĺznu. Batéria Iron Domu ma 20 rakiet, každá jednotka ma tri batérie, takže 60 rakiet. Potom musí personál batériu znovu nabiť a vtedy vzniká nepokryté časové okno.

Poškodená budova na predmestí Tel Avivu po raketovom útoku z Pásma Gazy.
Poškodená budova na predmestí Tel Avivu po raketovom útoku z Pásma Gazy. Foto: Dávid Polák
 

Robia si Izraelčania pre hrozbu vojny zásoby potravín? Je bežné, že domácnosti majú pripravené trvanlivé potraviny už len z preventívnych dôvodov?

Takto, Izraelčania, na základe historických skúseností, sú konštantne v takom „pripravenom“ móde, takže každý má vždy doma zásoby. Žiadne útoky na supermarkety či vykupovanie toaletného papiera sa tu nekoná, lebo každý je v podstate konštantne do nejakej miery pripravený. Dalo by sa povedať, že Izraelčania sú vlastne taký národ prepperov (sú pripravení na katastrofu, pozn. red.).

Pre raketové útoky prerušili leteckú dopravu na území celého Izraela. Ako je to s cestovaním? Sú nejaké obmedzenia?

Letecká doprava je úplne vypnutá od minulého týždňa, keď jedna raketa zasiahla medzinárodné letisko Ben Gurion. Námorná doprava je tiež výrazne obmedzená až na kargo. V rámci Izraela sa môžeme pohybovať slobodne, ale vláda vyzvala občanov, aby tak robili len v nevyhnutných prípadoch. Iná situácia je na Západnom brehu, kde sú všade zátarasy a polícia, z pochopiteľných dôvodov, striktne oddelila arabské a židovské osady. Takže do niektorých oblastí sa nedostanete.

Pokyny a inštrukcie izraelskej armády (IDF) a bezpečnostných zložiek v prípade raketového útoku.
Pokyny a inštrukcie izraelskej armády (IDF) a bezpečnostných zložiek v prípade raketového útoku. Foto: Facebook/ Mini
 

Ak by sa situácia ešte viac vyhrotila, zvažovali by ste odchod z krajiny? Ako to vníma vaša rodina?

Moja rodina žijúca na Slovensku má, samozrejme, obavy, ale vedia, že sme v bezpečí. Keby sa situácia výrazne zhoršila, čo nepredpokladám, tak by sme skôr zvažovali asi dočasný presun do bezpečnejšej oblasti, ale nejaký útek z krajiny mi zatiaľ ani nenapadol. Ja viem, že toto bude znieť veľmi podivne až paradoxne a mnoho čitateľov to asi nepochopí, ale ja sa v Izraeli cítim bezpečnejšie, ako som sa kedy cítil na Slovensku.

Izrael sa aj vďaka veľmi efektívnej očkovacej kampani začal spamätávať z pandémie medzi prvými štátmi. Ako ste na tom vy, už ste zaočkovaný?

Jasné, už dávno. Nezaočkovaní sú už len tí, ktorí sa zaočkovať nemôžu alebo nechcú. Krajina sa už naplno otvorila asi pred mesiacom, všetko je otvorené, masky sa nosia už len v interiéroch, ale aj to už veľa ľudí nedodržuje. Dá sa povedať, že čo sa COVID-u týka, tak Izrael je už takmer mesiac v plnom normále.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?