13. 07. 2021 06:00 | BRATISLAVA/Rebeka Kosečeková

Pagáč z antidopingovej agentúry: Brať večer niečo na upokojenie a ráno na povzbudenie je začarovaný kruh

Aj keď je niečo povolené, neznamená to, že sa to môže užívať neriadene, pripomína odborník.

Tomáš Pagáč.
Tomáš Pagáč. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Priveľa stimulantov, nesprávne pitie „ionťákov“, večer alkohol na uvoľnenie, ráno kofeín na prebratie. Nielen zakázané látky, ale aj výživové doplnky či stimulanty môžu vrcholovým športovcom komplikovať formu alebo dokonca kariéru. Antidopingová kontrola môže odhaliť nepovolenú látku aj z doplnkov, ktoré užívajú v dobrej viere bez zámeru dopovať. Vedúci oddelenia testovania a prevencie v slovenskej Antidopingovej agentúre Tomáš Pagáč tvrdí, že aj keď je niečo povolené, neznamená to, že sa to môže užívať neriadene.

V rozhovore sa dočítate aj:
V ktorých športoch sú stimulanty problémom
Ako môže telo reagovať na ich kombinácie
Čo spôsobujú energetické nápoje
Ako zmenila pandémia kontroly športovcov
Či športovci siahali po zakázaných látkach počas pandémie

V čom presne spočíva vaša práca v antidopingovej agentúre?

Predovšetkým ide o samotné testovanie, čo je polovica mojej práce. Máme kolegu, ktorý to má na starosti priamo, ja to s ním hlavne konzultujem. Z mojej strany je dôležité nastavovať distribučný plán testovania. To znamená, ktorých športovcov budeme testovať, kedy ich budeme testovať, aká je logika testovania. Nie je to totiž tak, že ich testujeme hocikde a hocikedy. Napríklad, keď máme silového športovca, vieme sa zamyslieť nad tým, kedy má najväčšiu fázu prípravy, kedy má vrchol sezóny. Sú to pre nás možno rizikové body, kde by sa možno nejaký doping mohol vyskytnúť. Plán sa teda snažíme koncipovať tak, aký to je šport a kedy by zakázaná látka športovcovi mohla pomôcť.

Druhá polovica práce je prevencia a vzdelávanie. Povedal by som, že je to moja srdcová záležitosť. Za tých šesť či sedem rokov, ktoré som v agentúre, som sa presvedčil, že prevencia dokáže často pomôcť oveľa viac ako testovanie. Predsa len nedokážeme otestovať všetkých športovcov na Slovensku. Nemáme ani rozpočet na to, aby vyšla kontrola na každého. Prevencia je však zadarmo, neovplyvňujú ju peniaze. Je o tom, že človek niečo chce vedieť a my mu chceme niečo odovzdať. Robíme ju na úrovni športových zväzov, klubov, olympijského a paralympijského výboru, začali sme vzdelávať aj na školách.

So športovcami ste teda v úzkom kontakte. Obracajú sa na vás aj s tým, že chcú zlepšiť svoj výkon, no, prirodzene, vyhnúť sa dopingu?

Ich otázky zvyknú byť často zamerané napríklad na lieky. Máme veľa takých, ktoré obsahujú zakázané látky a športovci to s nami často konzultujú. Keď prídeme na to, že liek je zakázaný alebo obsahuje zakázanú látku, riešime pre nich terapeutickú výnimku, aby takýto liek mohli užívať, pretože, samozrejme, zdravie je prvoradé. Takouto látkou je napríklad inzulín. V športe je to zakázaná látka, ale máme aj profesionálov, ktorí trpia cukrovkou.

Často ich zaujímajú detaily o výživových doplnkoch, aj keď nie sme síce inštitúcia, ktorá sa venuje výžive. Skôr sa na nás obracajú s tým, či výživové doplnky neobsahujú zakázanú látku, podobne ako pri spomínaných liekoch. Zistiť to pri doplnkoch je však oveľa náročnejšie. Lieky majú svoju reguláciu, napríklad Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv a bývajú aj registrované. No doplnky nie sú regulované, často sú vnímané ako potraviny, ktoré obsahujú nejaké extrakty. Napriek tomu, že som biochemik, často netuším, čo doplnok obsahuje. Snažíme sa preto športovcom vysvetľovať, aby bombardovali výrobcov a distribútorov, ktorí im vedia zloženie vysvetliť úplne presne.

Aké výživové doplnky vyhľadávajú?

Býva to pravdepodobne kreatín, rôzne proteínové doplnky, možno spaľovače tukov, predtréningové pumpy. My pracujeme s vrcholovými športovcami, kde sú doplnky bežné. Rekreační športovci často siahnu napríklad po niečom, okolo čoho je marketingový ošiaľ. No vrcholoví športovci, aspoň tí naši, sú v tomto veľmi zodpovední. Sú si vedomí toho, že ak by boli pozitívni na dopingovej kontrole aj pre kontaminovaný výživový doplnok, ohrozí to ich kariéru. Trest za dopingový nález je štyri roky zákazu činnosti, čo pre väčšinu športovcov môže znamenať aj koniec kariéry. Po štyroch rokoch, keď nemôžete trénovať, ale ani sa združovať, stretávať sa s trénerom a podobne, je ťažké vrátiť sa do vrcholnej formy.

Aké stimulanty sú problémom a, naopak, ktoré by ste profesionálnym i rekreačným športovcom odporúčali?

Základným stimulantom je asi kofeín. Keď si niekto dá kávu a dá si doplnok s kofeínom, je to v poriadku. Ale je potrebné dávať si pozor na jeho príjem. Ten sa totiž nenachádza iba v káve, ale aj v rôznych doplnkoch, energetických nápojoch, „energy boostroch“. Keď ich človek prijme za deň veľmi veľa, jeho kardiovaskulárny systém a srdce veľmi trpí. Každý ho máme nejako nastavený a máme svoje limity. V niektorých prípadoch môže viesť prestimulovanie k zvýšenému krvnému tlaku alebo k nejakému trasu, nervozite či žalúdočným problémom. Všetko má svoje za a proti, no vo všeobecnosti platí, že aj keď je niečo povolené, neznamená to, že sa to môže užívať neriadene.

Čo sa môže stať, ak nesprávne skombinuje stimulanty či iné doplnky alebo neodhadne ich mieru?

Problém môže nastať vtedy, keď športovec už od rána užíva doplnky, ktoré ho majú stimulovať. Organizmus môže byť prestimulovaný a nemá energiu riadenú zo stravy, večer sa môže stať, že centrálna nervová sústava ide na plné obrátky. Potom je človek síce unavený, no nemôže zaspať. To sa stane aj vtedy, ak si dá niekto neskoro večer kávu. Upozorňujeme ich na to, aby nesiahali po alkohole, drogách, liekoch na predpis, ako je lexaurin a podobne. Môžu sa dostať do začarovaného kruhu, kedy si večer musia dať niečo, čo ich upokojí a ráno potrebuje niečo, čo ich postaví na nohy. Vzniká cyklus, kedy človek nie je riadený prirodzenými biologickými hodinami, no sú to lieky či látky, ktoré rozhodujú o tom, či som bdelý alebo chcem spať.

V ktorých športoch sú stimulanty najväčším problémom?

Býva to najmä v kolektívnych športoch. Keď jeden športovec niečo donesie do šatne, zrazu o tom vedia ďalší dvadsiati a šíri sa to rýchlo. Každý šport však má svoje špecifiká. Napríklad v zjazdovom lyžovaní by stimulant nemal nijaký význam, pretože výkon je nastavený úplne inak. Napríklad cyklistika sa dlhodobo spájala s rôznymi dopingovými kauzami. Sú športy, ktoré sú na to náchylnejšie, keď by doping mohol výkonu reálne prispieť a inde je to aj trocha jedno a výkon je skôr o hlave ako o sile. Stimulanty sa týkajú asi všetkých športovcov, pretože majú okrem ťažkých tréningov aj osobný život. Keď niekto nemá veľkú podporu od štátu, musí mať aj bežné zamestnanie. Ak to má niekto zvládnuť na 150 percent, niečím takýmto si môže chcieť pomôcť.

 

U profesionálnych športovcov môže hrať veľkú rolu aj psychická záťaž. Bojujú s ňou liekmi?

Môže sa to stať. Problémom býva napríklad spánok. Keď športovci veľa cestujú, problém s tým mávajú napríklad tenisti. Turnaje sa hrajú na rôznych miestach, je ťažké prekonať časový posun a siahnu na doplnky, ktoré obsahujú melatonín, tryptofán. Je však dôležité konzultovať to s odborníkom.

Zastavme sa pri drogách. Nedávno sa v médiách objavila správa o americkej bežkyni Sha'Carri Richardson. Tá dostala stopku na jeden mesiac po pozitívnych drogových testoch na THC, chemickú látku v marihuane. Čo je hlavným problémom pri marihuane?

THC je zakázaná látka v princípe a nie až tak preto, že by zlepšila športový výkon. Naopak, môže ho možno až zhoršiť. No marihuana sa vo väčšine krajín, najmä v Európe, stále vníma ako nelegálna droga.

Samotný problém pri THC je, že sa dlho ukladá v našom tele. Stane sa, že keď si športovec dá marihuanu, na výsledku kontroly sa to ukáže aj o dva týždne. V súčasnosti bola zaradená medzi zneužívané látky ako pervitín alebo kokaín, teda spoločenské drogy. Z môjho pohľadu je dobré, že marihuana je zakázaná. Je proti duchu športu, aby športovec, ktorý je vzorom pre mládež, fajčil marihuanu. V profesionálnom športe za ňu nie sú až také prísne tresty. Navyše, ak prijme po pozitívnom náleze program u psychológa, trest sa mu zníži na mesiac.

Mohlo sa teda stať, že by to tejto americkej atlétke prešlo, ak by práve vtedy nemala dopingovú kontrolu?

Áno. Kontroly delíme na súťažné a mimosúťažné. Ak by na danej súťaži kontrola nebola, prejde jej to. Športovci musia mať vedomosť o tom, čo môžu a čo nie. Navyše, ak je sama adeptka na takú udalosť, akou je olympiáda. Richardson sama vedela, čoho sa dopúšťa, a preto sa trestu zvlášť ani nebránila a prijala ho.

 

Spomenuli ste aj alkohol, ktorý nie je zakázaný, no môže taktiež spôsobiť ťažkosti. Do akej miery sa vrcholoví športovci vyhýbajú či nevyhýbajú alkoholu?

Samozrejme, neviem hovoriť za všetkých, no športovci sú takí istí ľudia ako my. Môžu mať taký istý problém s alkoholom ako ktokoľvek iný. Na druhej strane, ak chcú mať kvalitný športový výkon, alkohol k tomu nepatrí. Nie je to len o tom, že si športovec povie, že si dá jedno pivo či pohár vína. Môže to spraviť príležitostne pri oslavách úspechov, prečo nie. No športový výkon alebo tréning tým trpí. Bolo dokázané, ako alkohol zasahuje do športového výkonu, do pripravenosti, je to záťaž. Ak je športovec na mesačnom sústredení, kde naozaj musí trikrát do dňa poriadne „makať“, ak by si do toho vypil alkohol, cielený efekt až taký dobrý nebude.

Z pohľadu dopingu alkohol zakázaný nie je. Je to tak iba v niektorých športoch, čo riešia medzinárodné federácie, napríklad v auto-moto, čo je pochopiteľné. Zakázaný je aj v niektorých streleckých disciplínach, kde by tým strelci ohrozili okolie aj seba.

Z dlhodobého hľadiska môže nesprávna životospráva pre športovca znamenať veľké riziko. S čím sa stretávate najčastejšie?

Pri vrcholových športovcoch je veľkým problémom dopingová kontrola, kde môže byť pozitívny. Tu hovoríme o krátkodobom procese. No kontrola stále neovplyvňuje vaše zdravie. Ja sa športovcom snažím vysvetliť a pripomínať, že zdravie máme iba jedno a nie vždy dostaneme druhú šancu. Stretávame sa s prípadmi, že mladí športovci dostávajú infarkt, kolabujú na ihriskách, športoviskách. Máme aj pravidelné a povinné lekárske prehliadky, ktoré by športovci nemali vnímať ako nutné zlo. Ak športový lekár odhalí napríklad srdcovú vadu, dá sa predchádzať nepríjemnostiam. Chronické problémy sú nebezpečné aj vo vyššom veku. Keď niekto užíva tieto látky vo veku od 15 do 30 rokov, je relatívne na vrchole aj s metabolizmom a so zdravím, no kým sme starší, telo je opotrebovanejšie a odhalí, ako sa k nemu pristupovalo pred rokmi.

Športovci môžu mať po kariére problémy so srdcom, pečeňou či obličkami. Sú to príbehy, ku ktorým sa možno ani nedostaneme, pretože športovec ukončí kariéru a už sa o ňom až tak veľa nevie.

Tomáš Pagáč.
Tomáš Pagáč. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Samotnou kategóriou sú deti. Často sa ani oni nevyhýbajú škodlivým látkam a lákajú ich napríklad sladké energetické nápoje. Je to problém?

Bol som prekvapený, že to naozaj problém je. Prišiel som na to tak, že sme v rámci antidopingovej agentúry vytvorili projekt vzdelávania pre učiteľov telesnej výchovy a predstavovali sme im zoznam zakázaných látok, čo sú to steroidy a podobne. Keď sme sa ich spýtali, aké témy by boli pre nich aktuálne, povedali - energetické nápoje. Majú extrémnu reklamu, je v nich veľa kofeínu, veľa cukru. Keď som bol prednášať na jednej škole, bol som prekvapený, že asi piati z desiatich študentov mali na laviciach nápoj známej značky. Do 18 či 20 rokov sa telo vyvíja, žiaci sú v puberte, a keď začneme do systému takto umelo zasahovať, je to riziko. Trocha starším študentom, ktorí začínajú s alkoholom, sa snažíme vysvetliť, že takýto nápoj v kombinácii s vodkou môže byť dosť fatálny.

Neprinášate výlučne prednášky. Na stránke antidopingovej agentúry pravidelne zverejňujete odborné príspevky, v ktorých vysvetľujete prínosy aj negatíva výživových doplnkov alebo vysvetľujete, čo presne sú zakázané látky. Vítajú to športovci?

Podľa spätnej väzby, zatiaľ áno. Projekt s doplnkami vznikol vlastne náhodou. Keď sme vzdelávali športovcov iba v antidopingových témach, vždy prišla otázka na výživové doplnky. Športovci často niečo užívali a presne nevedeli, kedy a ako ich užívať. Našou prvou boli ióntové nápoje, ktoré užíva asi každý športovec, dávajú sa aj deťom, ktoré športujú. S kolegom z farmácie sme túto tému chceli dať dokopy a ľuďom povedať, že iontnový nápoj nie je iba citrónový alebo pomarančový. Má opodstatnenie, kedy ho vypijete, aký je jeho typ a čo všetko je jeho úlohou. Keď to niekto užíva, je dôležité, aby vedel prečo a dokázal na svojom tele vyhodnotiť, či to má úžitok alebo nie.

Asi ako každú sféru, aj antidopingové kontroly ovplyvnil koronavírus. Na čo všetko ste si museli dávať pozor?

COVID nám celkom zmenil život. Nevedeli sme, či testovať môžeme alebo nie. Chceli sme chrániť športovca aj antidopingového komisára, aby sa náhodou vzájomne nenakazili. Chvíľu nám trvalo, kým sme si ujasnili postupy. V tomto nám pomohla aj Svetová antidopingová agentúra, ktorá postupne vydávala pokyny, ako zvýšiť bezpečnosť počas dopingovej kontroly. Začali sme používať respirátory, jednorazové rukavice, štíty, snažili sme sa o to, aby sa dopingového materiálu dotýkal iba športovec. Museli sme zaviesť dotazníky, či športovec náhodou nebol v zahraničí, nemá COVID. Keby bol športovec v karanténe, prirodzene, nemohli sme ho navštíviť. Okrem toho sme sa museli spoľahnúť na to, že športovci o svojej karanténe neklamú. Musím však povedať, že naši športovci boli naozaj veľmi disciplinovaní.

A čo kontroly pred olympiádou v pandemickom období?

Väčšina olympionikov bola zaradená do registra už aj pred olympiádou, pretože bez ohľadu na ňu, sú to naši vrcholoví športovci. Za sebou majú minimálne jednu antidopingovú kontrolu všetci olympionici aj paraolympionici, v závislosti od toho, akej disciplíne sa venujú.

Ako často môže športovec na takomto vrcholovom podujatí čakať kontrolu? Môže to byť aj denne?

Môže, no zvyčajne to denne nebýva. Kapacita antidopingových centier totiž ani nie je taká veľká, aby to bolo možné. No napríklad Peter Sagan mal v najlepších rokoch aj 40 kontrol za rok, čo je enormne veľké číslo. Čo sa týka prestížnych súťaží, kontrolujú sa hlavne najlepší športovci z popredných miest. Avšak niekedy sa robí aj náhodné testovanie. Aby si tí, ktorí skončia na desiatom či nižšom mieste, nemysleli, že sa ich to netýka.

 

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?