10. 05. 2021 16:00 | tasr

V 93 rokoch zomrel slovenský básnik Viliam Turčány

Patril medzi najvýznamnejších slovenských literárnych vedcov a prekladateľov.

Viliam Turčány
Viliam Turčány Foto: TASR - Igor Calpaš

Vo veku 93 rokov zomrel v pondelok slovenský básnik Viliam Turčány. TASR o tom informovala jeho neter.

Z pera autorov viacerých národností prebásnil Turčány stovky veršov, slovenským čitateľom sprístupnil antickú literatúru, preložil tvorbu talianskych renesančných básnikov. Jeho tematickou oblasťou sa stala historická poetika slovenskej poézie, dejiny a poetika európskej poézie, od antiky, cez taliansku a francúzsku renesanciu, po modernu, ako aj teória, dejiny a prax básnického prekladu.

Viliam Turčány sa narodil 24. februára 1928 v Suchej nad Parnou, v rodnej obci vychodil aj ľudovú školu. Po maturite na trnavskom gymnáziu vyštudoval slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Po absolvovaní vysokoškolských štúdií začal pracovať v Ústavu dejín slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied (SAV), kde s výnimkou základnej vojenskej služby pôsobil ako vedecký pracovník až do roku 1970. V rokoch 1970 až 1972 prednášal ako lektor slovenskú literatúru na univerzite v Neapole. Po návrate z Talianska sa stal až do odchodu do dôchodku v roku 1988, vedeckým pracovníkom Literárnovedného ústavu SAV.

Poéziu začal publikovať už počas vysokoškolských štúdií, a to najmä v časopisoch Borba, Plameň, Slovenské pohľady a Nová práca. Knižne debutoval básnickou zbierkou Jarky v kraji (1957), ktorú charakterizujú spomienky na detstvo, mladosť a rodný kraj. Nasledovali diela V toku (1965), U kotvy (1972), výber ľúbostnej lyriky Oliva (1974), básnický cestopis Aj most som ja (1977) alebo obsiahly výber z básnikovej tvorby Piesne (1978). Zbierka Venuše slovenského praveku (1979) je vencom štrnástich sonetov, inšpirovaných archeologickými nálezmi pravekej kultúry na našom území.

Monotematickým výberom poézie Viliama Turčányho je vydanie Učitelia Slovanov (1990). Výsledkom systematického skúmania otázok vývinu verša v slovenskej poézii sú spisovateľove monografie Na krásnu záhradu Jána Hollého (1972), Rým v slovenskej poézii (1975) a literárnohistorické štúdie o Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi, Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom, Jankovi Jesenskom, Ivanovi Kraskovi a Jánovi Kollárovi.

Významné je Turčányho prekladateľské dielo najmä výbery z talianskej renesančnej lyriky, z francúzskej a z antickej poézie. Vrcholom jeho prekladateľského umenia je preklad Danteho Božskej komédie, ktorý sa stal jedinečnou ukážkou možností, hĺbky a básnickej sily Viliama Turčányho.

Do modernej slovenčiny prebásnil taktiež starosloviensky Proglas.

Syntézou všetkých troch tvorivých aktivít Turčányho je kniha Podľa vôd a voľných polí (1978), v ktorej sa predstavil ako básnik, prekladateľ a literárny teoretik.

Viliam Turčány bol členom Spolku slovenských spisovateľov a Slovenskej spoločnosti prekladateľov umeleckej a odbornej literatúry.

Dielo a práca Viliama Turčányho, ktorému udelila Akadémia umenia a kultúry v Kalifornii v roku 2000 titul doktor literatúry, bola viackrát ocenená. V januári 2002 sa stal nositeľom štátneho vyznamenania Pribinov kríž I. triedy, ktoré mu udelil prezident SR za prínos v literárnej vede a prekladateľstve. Medzinárodná federácia prekladateľov ho v roku 1993 poctila Cenou Karla Čapka, viackrát získal Cenu Jána Hollého a v máji 2017 získal Cenu Blahoslava Hečka za celoživotné dielo.

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z markiza

Už ste čítali?