26. 06. 2021 07:00 | BRATISLAVA/tvnoviny.sk

Slovenský záchranár o tornáde na Morave: Na takéto pohromy nie sme pripravení

Prísť k zraneniu v blízkosti besniaceho tornáda je veľmi jednoduché. Ľuďom hrozia úrazy, aj keď už pominie bezprostredné nebezpečenstvo.

Slovenskí samaritáni na archívnej snímke z roku 2019.
Slovenskí samaritáni na archívnej snímke z roku 2019. Foto: Facebook/ ASSR

To, čo sme ešte nedávno mohli vidieť iba na záberoch z iných kontinentov či v katastrofických filmoch, sa vo štvrtok stalo až príliš blízkou realitou. Tornádo, ktoré spustošilo obce na juhu Moravy, udrelo nečakane a bez varovania. Živelná pohroma, ktorá je v našich končinách raritou prekvapila aj lekára a záchranára Marcela Sedlačka, ktorý je členom Asociácie samaritánov Slovenskej republiky. Bol súčasťou tímu, ktorý v roku 2010 pomáhal na Haiti po ničivom zemetrasení a v roku 2013 absolvoval záchrannú misiu na Filipínach, ktoré sa spamätávali z jedného z najsilnejších tajfúnov.

„Určite ma to prekvapilo. Tornádo je jav, ktorý v našich zemepisných šírkach nie je až taký rozšírený.V posledných rokoch sme síce zaznamenali viacero podobných úkazov, ale so živlom s takouto ničivou silou sme sa doposiaľ nestretli,“ hovorí skúsený záchranár, ktorý zažil už všeličo.

„My máme jedinú skúsenosť z roku 2013, kedy sme v rámci medzinárodnej misie boli nasadení spolu s rakúskymi kolegami na Filipínach po tajfúne, ktorý bol jedným z najsilnejších v tej sezóne," hovorí Sedlačko. Či už ide o nasadenie po zemetrasení alebo po nebezpečných poveternostných javoch, práca záchranárov, práca záchranárov je v podstate rovnaká.

„Riešime vždy následky danej katastrofy a tak ako pri zemetrasení, tak aj pri tajfúne môže byť narušená kompletne celá infraštruktúra, vždy to závisí od sily toho prírodného úkazu, ktorý sa na danom mieste vyskytne. Väčšinou tie zemetrasenia takisto nezrovnajú so zemou úplne všetko. Či už z budov alebo kritickej infraštruktúry vždy niečo zostane. Je to veľmi individuálne. Keď porovnám naše dve najväčšie misie - po zemetrasení na Haiti a po tajfúne na Filipínach, určite to bolo horšie práve na karibskom ostrove, kde zlyhávala infraštruktúra aj ten samotný štát. Zdravotníctvo na Haiti bolo na katastrofálnej úrovni. Kdežto na Filipínach sme neboli na tom najzasiahnutejšom ostrove Leyte," vysvetlil Sedlačko.

Lekár a záchranar Marcel Sedlačko
Lekár a záchranar Marcel Sedlačko Foto: Facebook/ Marcel Sedlačko
 

Tornáda patria medzi najťažšie predvídateľné poveternostné javy. Podmienky pre ich zväčša nastanú nečakane, ľudia sú zaskočení a nemajú čas sa na prírodnú pohromu pripraviť. „Napríklad také Spojené štáty sú na niečo také úplne inak pripravené ako väčšina sveta. Podzemné bunkre sú v oblastiach USA, kde sa pravidelne vyskytujú tornáda, súčasťou väčšiny príbytkov. Ľudia tam ovládajú základné opatrenia a vedia, že sa musia čo najrýchlejšie schovať. V našich končinách na také niečo nie sme pripravení, a človek sa veľmi ľahko môže ocitnúť v pasci. Byť vo vnútri domu je veľké riziko, no vonku, kde obrovskou rýchlosťou poletujú rôzne predmety, to nie je žiadna výhra," hovorí záchranár.

Prísť k zraneniu v blízkosti besniaceho tornáda je veľmi jednoduché. Ľuďom hrozia úrazy, aj keď už pominie bezprostredné nebezpečenstvo.

„Rýchlosť vetra, ktorý sprevádza tento ničivý jav, je obrovská. Vietor likviduje všetko okolo seba a vo vzduchu lieta veľké množstvo predmetov. Najčastejšie zranenia tak spolu s padajúcimi stenami príbytkov spôsobujú práve tieto trosky, ktoré so sebou berie vietor. Sutiny a ostré úlomky však dokážu poriadne ublížiť, aj keď už sú rozosiate po zemi. Na Filipínach bolo špecifické tým, že najbežnejšou obuvou sú tam klasické šľapky, takže sme ošetrovali obrovské množstvo poranených chodidiel," dodal Sedlačko.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?