17. 09. 2021 12:33 | RUSKO/TASR

FOTO: Začali sa voľby v Rusku. Pred volebnými miestnosťami sú abnormálne rady, hovorí sa aj o manipulácii

Ruský prezident Vladimir Putin hlasoval elektronicky.

Pred volebnými miestnosťami sú abnormálne rady, hovorí sa aj o manipulácii
Pred volebnými miestnosťami sú abnormálne rady, hovorí sa aj o manipulácii Foto: TASR - AP

V Rusku sa konajú parlamentné voľby. Voliči rozhodnú o 450 poslancoch Štátnej dumy, najvyšších predstaviteľov 12 subjektov krajiny a poslancov zákonodarných orgánov v 39 subjektoch Ruskej federácie. Okrem toho sa v Moskve budú konať doplňujúce voľby do mestskej Dumy.

Vzhľadom na pandémiu koronavírusu Ústredná volebná komisia rozhodla, že hlasovať sa bude tri dni, od 17. do 19. septembra.

Viac o voľbách

Ako prvé sa otvorili volebné miestnosti na ruskom Ďalekom východe. Úrady na Kamčatke a Čukotke spustili hlasovanie v piatok o 8.00 h miestneho času (štvrtok 22.00 h SELČ).

Proces hlasovania bude pre pandémiu koronavírusu trvať tri dni, od piatka až do nedele. Ruská Ústredná volebná komisia (ÚVK) nariadila predĺženie hlasovania, aby sa proporčne znížil počet ľudí vo volebných miestnostiach v dôsledku pandémie koronavírusu. Kritici tvrdia, že toto rozhodnutie zvyšuje šancu na manipuláciu hlasovania. Predsedníčka ÚVK Ella Pamfilovová obvinenia odmietla s tým, že vo volebných miestnostiach budú nainštalované kamery a hlasovacie lístky budú v zapečatených schránkach.

 

Abnormálne rady a manipulácia

V mnohých volebných miestnostiach v Rusku, kde prebieha hlasovanie v rámci prvého dňa parlamentných volieb, sa v piatok dopoludnia vytvárali "abnormálne dlhé rady zamestnancov rozpočtovej sféry a armády". Informoval o tom spravodajský web Meduza.io, podľa ktorého tento jav púta pozornosť médií, aktivistov za ľudské práva a pozorovateľov.

Podľa zdroja webu Meduza, ktorý je blízky kancelárii ruského prezidenta, boli zamestnanci tohto úradu inštruovaní, aby odovzdali svoje hlasy už 17. septembra do 12.00 h miestneho času.

Zdroj pohybujúci sa v okolí moskovského primátora zasa potvrdil, že od zamestnancov rozpočtových organizácií hlavného mesta alebo na ne napojených úradov či firiem sa tiež "naliehavo žiada", aby odvolili do piatku 12.00 h. Táto výzva platí aj v prípade, že sa rozhodli pre elektronické hlasovanie.

„Je to nevyhnutné na zabezpečenie mobilizácie - (úrady) budú mať viac času na mobilizáciu tých (štátnych zamestnancov), ktorí v piatok ráno neprišli v prvej vlne," uviedol zdroj.

Vasilij Šipilov, kandidát na poslanca Štátnej dumy za Komunistickej strany Ruskej federácie (KPRF) z Tomska, uviedol, že počas volieb na Sibíri bolo v piatok dopoludnia badať "obrovský nátlak na štátnych zamestnancov". „Regionálne úrady mlčia - šeptom vysvetľujú, že ide o určitý druh 'mobilizácie' a že toto nariadenie prišlo z Moskvy," uviedol Šipilov.

Podľa neho sú štátni zamestnanci sú pod hrozbou prepustenia z práce nútení ísť hlasovať vo volebných miestnostiach v mieste výkonu práce, nie v mieste bydliska. Šipilov spresnil, že v tejto veci už podal sťažnosť na Ústrednú volebnú komisiu (ÚVK).

Web Taiga.Info má k dispozícii leták, ktorý bol údajne distribuovaný štátnym zamestnancom na území Krasnojarského kraja. Leták obsahuje odpovede na prípadné otázky novinárov či aktivistov, prečo ľudia hlasujú húfne práve v piatok a v mieste svojho pracoviska.

Na prvú otázku majú odpovedať, že prišli voliť v piatok, aby mali voľný víkend. Na otázku, prečo nehlasujú v mieste bydliska, treba podľa autorov letáku odpovedať, že je to pre nich, vzhľadom na blízkosť volebnej miestnosti, takto jednoduchšie.

Putin hlasoval online

Ruský prezident Vladimir Putin odovzdal svoj hlas vo voľbách prostredníctvom internetu. Agentúre TASS to v piatok potvrdil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Putin odovzdal svoj hlas online,“ povedal bez ďalších podrobností Peskov.

Podľa TASS ide o vôbec prvý prípad, kedy ruský prezident nešiel osobne hlasovať do volebnej miestnosti. V utorok šéf Kremľa oznámil, že nastupuje do izolácie po tom, ako boli v jeho okolí potvrdené prípady nákazy koronavírusom.

Očakávané výsledky

Analytici nepredpokladajú, že vládnúca strana Jednotné Rusko v dolnej komore parlamentu (Štátnej dume) po voľbách stratí výrazne dominantné postavenie. Ako informovala agentúra AFP, podľa prieskumov verejnej mienky sa vo voľbách do Štátnej dumy všeobecne očakáva ľahké víťazstvo tohto politického subjektu.

Voľby však nasledujú po sérii tvrdých zákrokov voči odporcom Kremľa, v rámci ktorých boli najhlasnejší kritici uväznení alebo z Ruska vyhostení. Väznený vodca ruskej opozície Alexej Navaľnyj napríklad v stredu vyzval voličov, aby v parlamentných voľbách - v rámci snahy o oslabenie kandidátov Kremľa - podporili kandidátov komunistickej strany, ľavice aj ultranacionalistov.

Ruský prezident Vladimir Putin ešte deň pred začiatkom volieb vyzval občanov, aby išli voliť.

„Voľby do Štátnej dumy sú nepochybne najdôležitejšou udalosťou v živote našej spoločnosti a krajiny. Všetci máme rovnaký záujem na tom, aby sa do parlamentu dostali zodpovední, aktívni a významní jednotlivci. Ľudia, ktorí dokážu dodržať slovo, splniť vaše priania a prinavrátiť dôveru ruských občanov. Musím zdôrazniť, že voľby sú predovšetkým prejavom vôle ruského ľudu ako hlavného zdroja moci, povedal Putin v prednahratom príhovore, ktorý vo štvrtok zverejnili ruské médiá.

Podľa agentúry AP je v tejto chvíli otázne, či si Jednotné Rusko dokáže udržať súčasnú dvojtretinovú väčšinu, ktorá jej umožňuje meniť ústavu. Ďalšou otázkou je, či „prípadná nízka účasť oslabí prestíž strany v očiach Rusov".

„V skutočnosti tieto voľby nezanechajú v politickej histórii (Ruska) zvláštnu stopu," povedal pre AP Andrej Kolesnikov, ktorý je analytikom moskovského centra Nadácie Carnegie.

Voľby do ruskej Štátnej dumy sa uskutočnia podľa zmiešaného systému. Polovicu zo 450 poslancov voličov zvolia zo straníckych kandidátnych listín a druhú polovicu v jednomandátových volebných obvodoch.

Vo voľbách do dolnej komory parlamentu kandidujú uchádzači celkovo štrnástich politických subjektov. Podľa AP však ide len o "pozlátku skutočnej konkurencie". Okrem kandidátov strany Jednotné Rusko sa očakáva, že päťpercentné kvórum majú šancu prekonať len uchádzači troch ďalších politických subjektov.

Aj napriek tomu, že prieskumy verejnej mienky naznačujú, že Jednotné Rusko má nižšiu podporu ako kedysi, analytici predpokladajú, že v Štátnej dume opäť obháji prvé miesto. Podľa odhadov môže strana získať 299 až 306 kresiel. V súčasnosti majú obsadených 343 z celkovo 450 kresiel. AP pripomína, že na ústavnú väčšinu potrebuje aspoň 303 kresiel.

Prognózy naznačujú, že veľké množstvo kresiel by Jednotnému Rusku mohla prebrať Komunistická strana Ruskej federácie (KPRF), ktorá je v súčasnosti druhou najväčšou parlamentnou frakciou. Strana Gennadija Zjuganova sa však do značnej miery zhoduje s kremeľskou linkou rovnako ako ostatné dve strany, ktoré pravdepodobne získajú dvojciferný počet kresiel. Ide o nacionalistickú Liberálnodemokratickú stranu Ruska (LDPR) Vladimira Žirinovského a sociálnodemokratickú stranu Spravodlivé Rusko - Za pravdu (SRZP).

„Komunisti ako takí nie sú (pre Putina) veľmi nebezpeční... Táto strana je nástrojom na imitáciu opozičného hnutia," povedal v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy Sergej Parchomenko. Ruský komentátor nepredpokladá, že budú voľby sprevádzať nepokoje.

„Protesty sa nebudú konať tam, kde ich očakávame; nie v čase, keď ich očakávame; a nie od tých, od ktorých ich očakávame," myslí si Parchomenko.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?