25. 11. 2021 10:00 | BRATISLAVA/Karol Chren

Obrana Zeme proti asteroidom má dve fázy. Najväčšie riziko hrozí smerom od Slnka

NASA spustila misiu, ktorá otestuje ochranu Zeme pred zrážkou s asteroidom.

Vizualizácia misie DART.
Vizualizácia misie DART. Foto: Profimedia.sk

To, čo sme ešte nedávno mohli vidieť iba v hollywoodskych sci-fi filmoch, sa pomaly stáva realitou. Vesmírna sonda amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ktorá má nárazom do asteroidu otestovať ochranu planéty Zem pred možnou zrážkou, v stredu úspešne odštartovala z Vandenbergovej základne vesmírnych síl na pobreží Kalifornie.

Sondu v rámci misie s názvom Double Asteroid Redirect Test (DART) vyniesla do kozmu raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX.

Sonda má niekedy na prelome septembra a októbra budúceho roku dopadnúť na povrch Dimorfa – mesiaca oveľa väčšej planétky Didymos – s cieľom zmeniť jeho obežnú dráhu. Obidva objekty pri tom obiehajú okolo Slnka spoločne.

Veľkosť planétky Didymos a jej mesiaca Dimorfos v porovnaní s pozemskými objektmi.
Veľkosť planétky Didymos a jej mesiaca Dimorfos v porovnaní s pozemskými objektmi. Foto: Profimedia.sk
 

„Samotný dopad sa uskutoční na mesiačik asteroidu Didymos. To spôsobí hlavne zmenu v dynamike obehu mesiačika Dimorfos, kedy sa predpokladá zníženie jeho veľkej polosi, čo bude viesť ku zmene doby obehu mesiačika okolo asteroidu Didymos. Tento obeh je teraz na úrovni 11 hodín a 55 minút. Po dopade by malo dôjsť ku skráteniu periódy o niekoľko minút, možno desiatok minút,“ priblížil detaily misie Jiří Šilha, astronóm z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie z Univerzity Komenského.

Kolízia by mala zmeniť rýchlosť obehu tohto telesa okolo Didyma o zlomok percenta, čo by malo byť dosť na to, aby to bolo možné sledovať a zmerať pomocou ďalekohľadov na Zemi.

Samotný binárny systém Didymos pritom nepredstavuje pre planétu Zem nebezpečenstvo. Objekt bol vybraný za účelom otestovať možnosti ovplyvňovania trajektórie telies pomocou kinetickej energie spoločne – teda prostredníctvom nárazu.

„DART sonda má celkovo váhu 610 kg, ktorou narazí do mesiaca rýchlosťou okolo 6,6 km/s, čo je 23 760 km/h. Vysoká rýchlosť a hmotnosť sondy zabezpečia, že celková kinetická energia, ktorá sa dopadom prenesie na samotný mesiačik, by mala byť dostatočná na zmenu jeho dráhy. To však závisí aj od zloženia a vnútornej štruktúry samotného mesiačika, ktorá určí, ako danú energiu prijme a koľko materiálu sa po zrážke vyvrhne do priestoru,“ vysvetlil astronóm.

 

Misiu budú skúmať odborníci predovšetkým teleskopmi na Zemi. Cenné údaje im však poskytne aj malý taliansky satelit Light Italian CubeSat for Imaging of Asteroids (LICIACube), ktorý sa od impaktného aparátu včas oddelí a bude celý manéver dokumentovať.

Cieľ je umožniť astronómom zo Zeme udalosť sledovať v „reálnom čase“, a zároveň aj to, čo sa bude diať po zrážke. Zrážka by mala nastať vtedy, keď bude binárny asteroid najbližšie k Zemi, teda vyše 10 miliónov kilometrov. Svetlo zo záblesku k Zemi bude letieť zhruba 35 sekúnd.

Účinky nárazu sondy do Dimorfa by mala v roku 2024 podrobnejšie skúmať aj misia Európskej vesmírnej agentúry (ESA) s názvom Hera.

Dve fázy planetárnej obrany

Planetárna obrana má dve fázy. Prvá znamená odhaliť čo najviac vesmírnych objektov a následne ich pozorne sledovať, aby vedci mohli sledovať ich trajektórie a porovnávať ich s obežnou dráhou Zeme dlho do budúcnosti. Podľa záznamov NASA zatiaľ identifikovali 27-tisíc asteroidov, z ktorých takmer 10-tisíc je väčších než 140 metrov.

To sú rozmery, pri ktorých sa vedci obávajú, že by objekt mohol spôsobiť veľké regionálne škody. Menšie asteroidy by sa mali rozpadnúť v atmosfére a ich úlomky by už nemali potenciál napáchať veľké škody.

Pre zväčšenie kliknite na obrázok.

„Katastrofické následky by mal asteroid na úrovni priemeru jedného kilometra a viac. Vtedy by už atmosféra nehrala žiadnu rolu pri jeho prelete a dopadol by s plnou rýchlosťou na povrch. Samozrejme, rolu hrá ja uhol dopadu. Nepredpokladá sa však, že bude kolmý, čo je najhorší prípad, keďže objekty slnečnej sústavy obiehajú Slnko v rovnakom smere, v podobných rovinách, čo spôsobuje malé uhly stretu Zemou a potenciálnym impaktorom,“ hovorí astronóm.

Vedci zatiaľ nevedia o žiadnom rozmernejšom objekte, ktorý by mohol našu planétu zasiahnuť. V prípade, že by sa tak stalo, k slovu by sa dostala druhá fáza planetárnej obrany - teda urobiť niečo, čo by ľudstvo ušetrilo pred osudom, ktorý postihol dinosaurov. Jednou z alternatív, ako to dosiahnuť, sme mohli vidieť vo filme Armageddon. Nie je to však také jednoduché.

„Rozbitie asteroidu z vnútra, ako to bolo prezentované vo filme, je nepredvídateľný jav, pri ktorom by sme nevedeli odhadnúť, aké bude mať následky na štruktúru asteroidu a jeho dráhu. Situáciu by teda mohol ešte viac skomplikovať. Ďalšou možnosťou je nekontaktný gravitačný traktor. Ide o pomalý proces, ktorý trvá niekoľko rokov. Ku asteroidu sa vyšle sonda, a to za účelom stať sa jeho mesiačikom. Táto sonda gravitačne pôsobí na asteroid, čo je fakt, ktorý sa využíva pri tomto koncepte. Dráha sondy sa pomaly mení takým smerom, aby dochádzalo ku posunu ťažiska sústavy asteroid-sonda, až do okamihu, kedy je táto zmena dostatočná,“ vysvetlil astronóm.

Touto cestou sa chce vydať Čína, ktorá che otestovať, ako by sa dala zmeniť trajektória asteroidu pomocou rakiet. Cieľom by mal byť asteroid Bennu, ktorého priemer je zhruba 1,5-krát väčší ako mesiačika Dimorfos. Štúdia ukázala, že by bolo potrebné spolu vystreliť asi 23 rakiet-impaktorov, ktoré pozostávajú z najväčších čínskych raketových stupňov CZ-5.

Snímka asteroidu Bennu, ktorú v roku 2018 urobila sonda NASA OSIRIS-REx.
Snímka asteroidu Bennu, ktorú v roku 2018 urobila sonda NASA OSIRIS-REx. Foto: profimedia.sk/AFP/NASA
 

Najväčšie riziko hrozí smerom od Slnka

Asteroid veľký ako SUV vytvoril v auguste 2020 nový rekord. Teleso preletelo dosiaľ najbližšie k Zemi - vo výške 2950 kilometrov nad južným Indickým oceánom. Nový blízkozemský objekt s označením 2020 QG si astronómovia všimli až šesť hodín po udalosti. K planéte totiž priletel smerom od Slnka. A keďže asteroidy vyhľadávajú optické ďalekohľady, ktoré môžu pozorovať oblohu iba v noci, astronómovia si teleso nevšimli.

„Predpokladá sa, že všetky asteroidy, väčšie ako jeden kilometer, ktoré by mohli spôsobiť globálnu katastrofu, už poznáme. Žiaden z nich však nie je na kolíznej dráhe so Zemou najbližších 100 rokov. Problematické sú však objekty s priemerom stoviek metrov. Nie všetky totiž máme objavené. Jedným z dôvodov sú práve ich dráhy. Ak majú perihélium (najbližší bod pri slnku, pozn. red.) pod jednu astronomickú jednotku (priemerná vzdialenosť Zeme od slnka, pozn. red.), vtedy k nám môžu prísť práve zo smeru Slnka, kde ich my astronómovia nevieme pozorovať, teda objaviť a merať. Jedným z riešení je vyslať do vesmíru sondu, ďalekohľad, ktorý bude môcť pozorovať aj oblasti tesne vedľa slnka, keďže pozorovania nebudú kontaminované rozptylom svetla slnka v atmosfére Zeme,“ dodal Šilha.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?