02. 06. 2021 06:00 | BRATISLAVA/rd

Výskum: Každé mesto má jedinečné „odtlačky prstov“, vďaka ktorým sa vie zistiť, odkiaľ pochádzate

Ide o prvý systematický katalóg, ktorý bude mať široké využitie, napríklad pre sledovanie celosvetového šírenia baktérií.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: Shutterstock.com

Vedci v medzinárodnom projekte preskúmali 60 miest po celom svete, kde skúmali, ako vyzerá ich mestský mikrobióm.

Analyzovali vzorky odobraté zo systémov verejnej dopravy a nemocníc a z nich identifikovali obrovské množstvo mikrobiálnych druhov - vrátane tisícov vírusov a baktérií. Ukázalo sa, že každé mesto má zloženie mikrobiómu unikátne, autori práce ho prirovnávajú k odtlačkom prstov.

„Každé mesto má svoju vlastnú molekulárnu stopu mikróbov, ktoré ho definujú. Keby ste mi požičali svoju topánku, mohol by som vám s 90-percentnou presnosťou povedať, z akého mesta na svete pochádzate,“ uviedol hlavný autor štúdie Christopher Mason.

Jeho tím v odbornom časopise Cell popísal, ako analyzoval 4728 vzoriek zo 60 miest na šiestich kontinentoch, ktoré odobrali počas troch rokov.

Ide o prvý systematický katalóg, ktorý bude mať široké využitie, napríklad pre sledovanie celosvetového šírenia baktérií odolných proti antibiotikám aj ďalších neviditeľných hrozieb.

Ukázalo sa, že existuje 31 druhov mikróbov, ktoré tvoria akýsi základný stavebný kameň mestského mikrobiómu.

Našli ich v 97 percentách všetkých vzoriek naprieč rôznymi mestskými oblasťami na všetkých kontinentoch.

Vedci identifikovali 4246 známych druhov mestských mikroorganizmov, tiež však zistili, že pri akomkoľvek ďalšom odbere vzoriek budú pravdepodobne nachádzať aj druhy, ktoré doteraz nepozorovali.

Projekt, ktorý zahájili v minulom roku, sa zameriava na skúmanie výskytu SARS-CoV-2 a ďalších koronavírusov u domácich mačiek a taktiež sa plánuje projekt pre tohtoročné olympijské hry v Tokiu.

Nový výskum má význam pre odhaľovanie ohnísk známych aj neznámych ochorení aj pre štúdium výskytu mikróbov rezistentných voči antibiotikám v rôznych mestských prostriedkoch. Môže tiež prispieť k novým objavom o evolúcii mikrobiálneho života.

„Na Zemi existujú milióny druhov, v tejto chvíli však máme kompletné a solídne referenčné genómy len pre 100 až 200-tisíc druhov,“ uviedol Mason.

Ako vysvetlil, objavenie nových druhov môže pomôcť pri zostavovaní ich rodokmeňov - vďaka tomu vedci lepšie pochopia, ako sú si rôzne druhy navzájom príbuzné, čo by opäť mohlo zlepšiť možnosti liečby.

Ďalším praktickým výsledkom je hľadanie nových látok, ktoré by sa dali využiť ako antibiotiká alebo liečivá - v mestskom prostredí je obrovská konkurencia týchto mikroorganizmov, takže je tu podľa Masona prinajmenšom rovnaké bohatstvo možných liečiv budúcnosti ako napríklad v dažďových pralesoch.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?