31. 07. 2021 07:00 | LONDÝN/kc

Vedci určili najvhodnejšie miesto na prežitie celosvetového kolapsu civilizácie

Na vrchole rebríčka sa ocitol päťmiliónový ostrovný štát.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: shutterstock/Harald Lueder

Nový Zéland, Island, Veľká Británia, Tasmánia a Írsko sú najvhodnejšie miesta na prežitie v prípade celosvetového kolapsu civilizácie. Ukázala to štúdia, ktorú publikovali na odbornom portáli Sustainbility.

Vedci z britskej univerzity Anglia Ruskin sa snažili prísť na to, ktoré krajiny majú potenciál najlepšie čeliť globálnym katastrofám. Autori štúdie ich zoradili na základe schopnosti vypestovať dostatok potravín, chrániť hranice pred masovou migráciou či udržať v prevádzke elektrickú sieť a niektoré výrobné kapacity. Jednoznačne najlepšie z toho vyšli ostrovy v miernom podnebnom pásme, ktoré majú zároveň nízku hustotu obyvateľstva, píše portál The Guardian.

Na vrchole rebríčka sa ocitol Nový Zéland, ktorý spĺňa všetky kritériá. Päťmiliónový ostrovný štát najviac vyniká potravinovou sebestačnosťou, ktorú zabezpečujú najmä obrovské stáda oviec (približne 25 miliónov kusov oviec). Dobré vyhliadky na prežitie zaručujú aj geotermálne a vodné zdroje energie a úrodná pôda.

„Zhodli sme sa na tom, že schopnosť ubrániť hranice je zásadná a dôležitá je aj poloha v miernom podnebnom pásme," uviedol autor štúdie Aled Jones, podľa ktorého bolo postupom času čoraz jasnejšie, že na zoznam sa dostanú najmä ostrovy s vysoko rozvinutými spoločnosťami.

„Celkom nás prekvapilo, ako dobre dopadlo Spojené kráľovstvo. V rebríčku je vysoko aj napriek tomu, že má vysokú hustotu obyvateľstva, vo výrobe sa spolieha na externých dodávateľov a v súčasnosti má potravinovú sebestačnosť iba na úrovni 50 percent. Veľkou výhodou je však odolnosť voči otrasom," dodal Jones.

Populačný rast, obmedzené prírodné zdroje a ničenie životného prostredia, uviedli podľa autorov štúdie celý svet do nebezpečného stavu. Kolaps civilizácie preto nikdy v histórii nebol bližšie. Jones pripomenul, že svet zažil v uplynulých rokoch veľké nedostatky potravín, finančnú krízu aj pandémiu.

„Mali sme šťastie, že sa to všetko nestalo naraz, ale neexistuje žiadny dôvod, prečo by k tomu nemohlo dôjsť," dodal vedec.


Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?